Chapter 13

303 63 1
                                    

"čo sa stalo?" jungkook sedel na gauči, v ruke mal šálku kávy.

minyoung pokrútila rukou, sedela vedľa neho na gauči, v ruke mala šálku čaju.

jungkook sa k nej priblížil a vlasy jej dal za ucho, odkrývajúc nechutnú, krvavú modrinu, ktorú mala pri obočí.

"spravil ti to taehyung-" okamžite rozšírila svoje oči a pohár čaju položila na stôl, - "nie, nie"

"tak čo sa stalo? ako si zistila, kde bývam?"

zamrkala naňho, "musím odísť" odkašlala si a chystala sa postaviť.

jungkook sa postavil a ruky položil na jej ramená, jemne ju nútil, aby zostala na mieste. "pozri sa na seba, nepustím ťa takto preč"

mala na sebe veľmi, veľmi krátku sukňu a tričko, ktoré skoro nič nezakrývalo. bola zima, čo si myslela?

"nemala som prísť"

"už si tu, tak hovor"

prezrela si ho, oblizujúc si pery.

"zahrávala som si s nesprávnymi ľuďmi"

jungkook prikývol, "to vidím"

"n-nemohla som to povedať taemu. spravil by niečo hlúpe... mimochodom, on mi povedal kde bývaš, rozprávali sme sa o tom pred niekoľkými dňami"

"prečo si ku mne prišla?"

"potrebujem, aby si mi pomohol"

jungkook sa zamračil, "prečo ja?"

"pretože vieš kto sú tí ľuďia, si v tom aj ty"


-


yoongi odomkol drevené dvere v strede lesa, bolo ticho.

príliš ticho.

rýchlo sa zahalil.

zišiel dole po rebríku, kým ťahal za tyčal drevených dvier, zamykajúc.

keď sa jeho noha dotkla zeme, poobzeral sa, gauč bol upravený a miestnosť bola prázdna.

"jimin?" yoongi začal panikáriť.

nemohol utiecť, že?

hľadal ho po malom mieste, jeho srdce búšilo.

bol naozaj a úplne v piči.

jimin všetko povie a buď yoongiho nechajú zatvoriť alebo zabiť.

prešiel do kuchyne, kde jimin dával taniere na stôl.

"oh, ahoj hrdina" sladko sa usmial.

yoongi si hlboko povzdychol a oprel svoje telo o kuchynské dvere, zhlboka dýchal.

"vystrašil si ma, myslel som si, že si utiekol"

"vlastne som aj chcel. ale potom ma začala bolieť hlava"

yoongi sa poobzeral po kuchyni, jeho nepoužívané hrnce boli čisté a plné jedla.

jimin nasledoval yoongiho pohľad, nevidel mu veľmi do očì, ale nasledoval smer, kde jeho hlava bola natočená.

"oh, navaril som. dúfam, že ti to nevadí. nemal si tu nič, takže som musel improvizovať"

yoongi sa pozrel späť na jimina, "ako sa cítiš?"

"bolesť sa znižuje čím ďalej, tým viac"

yoongi prikývol a sadol si za kuchynský stôl, "kúpil som ti nejaké tabletky, spi tu a zajtra ráno ťa zoberiem tam, kde budeš chcieť"

Unglued TearsHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin