Unglued Tears

Chapter 18

"nepovedala si mu, že to dieťa nie je jeho, yoonah?" jungkook počul arogantný hlas pána kima, ale nič nevidel. jeho pohľad zčernel.

len sa pozeral na yoonah, zamrznutý. paralyzovaný.

yoonah sa pozerala dole, čisté nariekanie sa ozývalo v jungkookových ušiach.

"je mi to ľúto, je mi to veľmi veľmi ľúto..." plakala a krútila hlavou.

"povedz mi, že to nie je pravda, povedz mi, že klame ja-" nemohol hovoriť. nemohol dýchať. "prosím... prosím yoonah povedz mi, že klame" prosil, v jeho očiach sa znova formovali slzy.

"je mi to ľúto" stále opakovala, ale pre jungkooka 'je mi to ľúto' neznamenalo už nič.

"prosím povedz tomu chalpcovi skutočný dôvod za smrťou jeho otca, povedz mu s kým si pracovala. že si v tom nebola sama"

"prečo to robíš?!" nadvihla hlavu a kričala. žily boli viditelné na jej krku.

"zabila si muža za mojim chrbtom. porušila si jedno moje pravidlo. my nie sme vrahovia, yoonah. robíme biznis, mala si na práci zmanipulovať nevinného muža a ublížiť ostatným po ceste" stlačil jungkookovo rameno.

jungkook sa stále pozeral na yoonah, tisíc myšlienok mu behalo po rozume.

"akoby si ty bol perfektný-", "ticho. premyslím si tvoj trest, keď sa vrátime domov"

jungkook cítil, že stisk na jeho ramene zosilnel.

"a ty..." pán kim sa otočil na jungkooka, prekrížil si ruky a uškrnul sa, "čo s tebou mám spraviť? aký trest by som ti mal dať zato, že si zamkol moju nevlastnú dcéru v tvojej kancelárii a že si mi tajil veci" znova sa sklonil, ruku si dal na jungkookovo rameno a hlboko sa pozeral do jeho očí. pohľad diabla.

klik.

nabitá zbraň.

"dajte z neho dole vaše ruky"

yoonah zalapala a rozšírila oči, pán kim otočil svoju hlavu k dverám, stále sa uškŕňal.

"min yoongi, nečakal som že vás tu uvidím. myslel som si, že to potrvá, kým mi zajačik povie pravdu"

yoongi cítil ako po ňom prešla triaška, keď započul chlapcovu novú prezývku vychádzajúc z mužových úst.

yoongi držal zbraň, mieril s ňou na pána kima s trasúcimi rukami. jungkook sa znepokojene otočil.

"povedal som, aby ste z neho kurva zložili ruky" vystrelil. bolo to varovanie, strielajúc do steny, prekvapujúc troch v miestnosti.

pán kim porazene zdvihol ruky, stále sa uškŕňal na yoongiho. "pustil som ho. môžete položiť tú zbraň, mrtvý muž?"

"ako je to možné? ja- my-", "drž hubu" yoongi na ňu namieril zbraň.

"hej, no tak. nechajme to v civile. zoberiem ju domov a na oplátku ustrážim vaše tajomstvo. a ona tiež. dohoda?"

"myslíte si, že vám budem veriť? čo ak sa ma znova pokúsi zabiť?" yoongi znova namieril zbraň na pána kima.

"nebude schopná, verte mi"

"a ako mám vedieť, že ma neprezradíte?"

"nemám žiadny dôvod, nemám žiadny dôvod vás ani zabiť pretože ste svoj sľub čiastočne dodržali"

jungkook sa zamračil, o čom to hovoril?

"ak ju dokončíte, budete v bezpečí"

yoongi sa zhlboka nadýchol a zložil zbraň.