Unglued Tears

Chapter 19

jimin ostro vydýchol, keď bol jeho chrbát pritlačený o stenu s hlasným buchotom. svoje ruky pritlačil o yoongiho hruď, aby ho od seba jemne odstrčil, otvoril si oči a všade bola tma. videl len yoongiho lesknúce sa oči, jeho srdce bilo v jeho ušiach.

"čo...?"

"povedz mi ak chceš, aby som prestal," yoongi zachraptil, jeho hlava sa krútila od alkoholu v jeho krvi a jiminovej vôni, "ak chceš aby som pokračoval, nebudem sa vedieť kontrolovať" jeho stisk na mladšom páse zosilnel čo spôsobilo, že jiminov dych sa zasekol.

jimin zamrkal, jeho rozum bol zmätený.

"dobre," zašepkal, držiac yoongiho bicepsy, "dobre"

"dobre" yoongi zopakoval, temne sa zasmial a znova napadol jiminove pery.

chcel len vypustiť svoj hnev, zabudnúť na všetko čo sa deje.

a jimin je proste... tu.

vedel, že to čo robí je nesprávne, ale zvykol si na robenie vecí, ktoré by nemal.

yoongi pritlačil jimina silnejšie o stenu, skoro ho rozdrzvil.

jimin vydával tie najhriešnejšie zvuky.

nie také hriešne ako jungkook.

yoongi sa o neho obtrel, pritláčajúc sa na jiminove telo, kým jazykom prechádzal po blonďavom chlapcovi.

jeho ruky padli na jiminov zadok cez chlapcove nohavice, krúžiac so svojimi bokmi, cítiac jiminove vzrušenie.

"si taký citlivý" yoongi zavrčal, nosom prechádzal po jeho krku a hryzol doňho. sal na ňom. zanechával svoje stopy na chlapcovi.

jimin zúfalo zavzdychal a ruky si obmotal okolo yoongiho krku.

yoongi rýchlo otočil chlapca, jimin umiestnil svoje ruky na stenu kvôli podpore a líco si tiež pritlačil o stenu. dýchal ťažko, miestnosť sa oteplovala.

yoongi držal chlapcove boky a svoje intímne partie začal trieť o jiminov prikrytý zadok.

jimin si zatvoril oči a zakňučal, zúfalo sa tlačil k yoongimu.

"chceš byť ošukaný? chceš byť silno ošukaný?" yoongi zaťahal za mladšieho vlasy, zakláňajúc jeho hlavu.

"kurva" jimin zaplakal, pritláčajúc svoj zadok o yoongiho rozkrok silnejšie. chcel cítiť všetko.

yoongi chcel ošukať jimina zozadu na zemi a jimin súhlasil.

chlapec bol na jeho rukách a kolenách, jeho zadok skákal na jeho penise.

bola tma, ale yoongi videl ako sa jiminovo telo leskne od potu.

bola tma, ale yoongi si vedel predstaviť stopy, ktoré zanechal na mladšom tele.

jimin bol úzky, taký úzky, že sa v ňom skoro nevedel pohnúť.

nie tak úzky ako jungkook.

jimin bol hlasný, dával yoongimu všetko čo potreboval.

nedával mu to tak dobre ako jungkook.

yoongi nechal svoj hnev, aby ho ovládol, jeho nechty sa zarezávali do jiminovej pokožky, jeho boky prirážali nemilosrdne.

"oh bože" jiminove ruky sa vzdali kvôli intenzivite yoongiho prírazov.

nechal yoongiho využiť jeho telo kvôli hocičomu, čo potreboval.

a yoongi ho využil naplno.

-

"čo tým myslíš, že yoongi nie je tvoj?" namjoon sedel pred jungkookom na mladšieho posteli.

jungkook držal spiaceho malého yoongiho v jeho náručí, jemne s ním tancujúc zo strany na stranu.

"yoonah spala so svojim otcom za mojim chrbtom"

namjoonove oči sa rozšírili, "nepovedz mi, že..." jungkook vydýchol dych, ktorý znel ako smiech.

"oh bože" namjoon si s rukou zatvoril ústa, pozerajúc sa na jungkooka so šokom v očiach.

jungkook vyzeral unavene. zničene. vyčerpane.

"pán kim zistil, že som ju väznil, zobral ju so sebou"

"čo?!" namjoon sa postavil, "dovolil ti nechať si dieťa? nechal ťa bez zranenia? nevyhrážal sa ti?"

jungkook pokrútil hlavou, "aj na ňu bol nahnevaný kvôli tomu, že porušila pravidlo s tým, že sa snažil zabiť otca alebo niečo, ja neviem..."

namjoonove rysy zmäkkli, pozrel sa na jungkooka a znova si sadol na posteľ.

"ničomu nerozumiem"

"ani ja"

jungkook povedal všetko o minyoung, o bordeli, ktorý seokjin a yoongi zvykli vlastniť, o izbe, ktorú preňho spravil pán kim...

namjoon bol prekvapený. šokovaný. cítil akoby všetko čo vedel, bolo klamstvo.

nevedel si predstaviť ako sa jungkook cítil.

"otec sa ma pokúsil predať tomu mužovi a skoro sa mu to podarilo" jungkook sa zasmial, pozerajúc sa na malého yoongiho.

namjoon sa zamračil, "myslel som si, že to bolo tvoje rozhodnutie, že budeš spať s pánom kimom nato, aby si od neho získal informácie"

jungkook si odkašlal, snažiac sa vymyslieť rýchli spôsob, ako skončiť túto konverzáciu, "pravdepodobne to bol otcov plán"

"ten hajzel..." namjoon si zašepkal popod nos. "aj po jeho smrti od neho nemáš pokoj, ježiši kriste... čo viac môže spraviť, aby ti zničil život?"

jungkook sa zhlboka nadýchol, "som zo všetkého unavený, namjoon hyung. neviem čo mám robiť. chcem to len... vzdať"

po prvýkrát v jeho živote namjoon nevedel čo má povedať svojmu malému bratčekovi, aby ho ukľudnil, nevedel ako sa toto všetko pre neho zlepší.

"ale je dobré, že ho mám," usmial sa a pozrel sa dole na malého yoongiho, "neviem čo by som bez neho robil, pravdepodobne by som sa kurva zabil"

namjoon sa tiež pozrel na yoongiho, "stále sa oňho budeš starať? budeš predstierať, že je to tvoj syn?"

jungkookov úsmev zmizol, pozrel sa na namjoona, "nič sa nezmenilo. stále je to môj syn, nemusí mať moju krv. vychovával som ho skoro rok, som všetko čo má"

namjoon prikývol a usmial sa, jeho srdce bolo plné pýchy.

pozrel sa na nočný stolík, ktorý bol pri posteli, jungkookove lieky boli stále plné a zatvorené, vyzerá to tak, že neboli ani raz otvorené.

"stále berieš svoje lieky?"

jungkook nasledoval namjoonove oči. bol prichytený.

"budem, prisahám. myslím, že teraz ich potrebujem, teraz keď sa všetko rúti"

namjoon sa pozrel na jungkooka, najbolestivejšia časť v tom, že vidíte niekoho, koho veľmi ľúbite vo veľkej bolesti je fakt, že viete, že nič nemôžete spraviť. nič sa nedá spraviť, aby ste pomohli bolesti odísť.

"stále vidíš yoongiho?"

jungkook sa nato pozrel hore.

hlasno sa nadýchol, "nie. už nie"

"to je dobré... to je dobré..."

"budeš v poriadku, kook, vieš to, však?"

jungkook pomaly pokrútil hlavou, "nemyslím si"

namjoon nechal jungkooka, aby si oprel hlavu o jeho hruď, silno ho obímajúc, kým sa snažil nerozmačkať malého.

namjoon nechal jungkooka hlasno plakať v jeho náručí.

"je mi to ľúto, bratček, je mi to veľmi veľmi veľmi ľúto..."

tieto slová pre jungkooka neznamenali už nič.

nič.