Unglued Tears

Chapter 4

"jungkook" ten človek bol tak isto prekvapený ako jungkook.

"pán kim, čo tu robíte?" jungkook sa snažil byť čo najkľudnejší.

"bol som pozvaný na rande na slepo"

nie.

on to nemohol byť.

strýko seokjin by to nikdy nespravil.

však?

"robím si srandu," pán kim sa uškrnul, jungkook vydýchol dych, ktorý ani nevedel, že v sebe držal.

"to isté by som sa mohol spýtať aj ja teba, čo tu robíš jungkook?"

jungkook si otvoril a zatvoril ústa ako skurvená ryba, čo mu má povedať?

dvere reštaurácie sa zrazu znova otvorili a ako zázrakom, jungkook uvidel taehyunga ako vstupuje dnu.

"som tu na večeri s taehyungom," taehyung bol vystrašený a zmätený, keď uvidel jungkooka, jungkook rýchlo schmatol taehyungov rukáv a pritiahol si ho k sebe, obmotávajúc ruku okolo taehyunga a drtiac jeho ruku, "pamätáte si taehyunga, však? bol mojím svedkom na svadbe" taehyung sa poklonil, stále zmätený.

pán kim prikývol a kompletne ignoroval taehyungovu existenciu, pozerajúc sa na jungkooka, "dám vedieť mojim ľuďom, zabavte sa"

jungkook sa zamračil, "vašim ľuďom?"

"vlastnia toto miesto"

ďalší kúsok informácie o pánovi kimovi. zbytočná informácia, ale aj tak niečo.

"oh," jungkook nemo prikývol, "no, ďakujem"

pán kim sa uškrnul, trvalo mu kým z jungkooka nespustil oči a nechal ich kurva osamote.

jungkook zašepkal taehyungovi, aby držal hubu a že sa o tom porozprávajú neskoršie, sadli si a jedli. rozprávali sa o náhodných veciach.

rýchlo sa najedli a prešli do jungkookovho auta, jungkook naštartoval, obaja boli stále ticho.

jungkook začal jazdiť, cesta k taehyungovmu domu bola tichá. jungkook zaparkoval pred jeho domom.

"chceš mi povedať o čom to všetko bolo?"

"nechcel som aby yoonah otec vedel prečo som tam"

"prečo si tam bol? a prečo to nemal vedieť?"

"kvôli tomu istému dôvodu, ako ty a môžeš hádať prečo"

"jungkook, som hrozne zmätený, prosím vysvetli mi to"

jungkook pokrútil hlavou, "nevadí. všetko je v pohode. vďaka za milé rande, taehyung. povedz seokjinovi, že je kretén" jungkook sa uškrnul.

"rande? čo... jungkook? stalo sa niečo medzi tebou a yoonah?"

jungkook sa zamračil, "myslel som si, že ti to seokjin povedal?"

"povedal mi čo? nerozprával som sa so seokjin už asi týždeň"

jungkook bol zmätený. bol si istý, že im seokjin dohodol rande.

jungkook zrazu dostal správu, pozrel si mobil.

"kook ospravedlňujem sa. minyoung, dievča, s ktorou si sa dnes mal stretnúť, mi povedala, že nemôže prísť. ospravedlňujem sa, prisahám, že ti to vynahradím"

"oh."

"teraz mi to musíš vysvetliť" taehyung sa zasmial.

"seokjin mi dohodol rande na slepo-", "si ženatý"

"yoonah a ja... je to komplikované"

taehyung chápavo prikývol, "dobre, pokračuj"

"a... a on mi navrhol, aby som ťa zobral na rande zo srandy, takže som si myslel, že to naozaj spravil, keď som ťa uvidel vojsť do reštaurácie"

taehyung nadvihol obočie, "súhlasil si pretože si si myslel, že som to ja?"

jungkookove oči sa rozšírili, "nie, nie! nemyslel som si, že to naozaj spraví"

taehyung sa zasmial, "možno keby veci boli inak, tak by som to spravil. ale niekoho už mám"

jungkooka to šokovalo, "naozaj? koho?" nechcel znieť tak hrubo, ale z nejakého dôvodu tomu nemohol pomôcť.

taehyung sa na neho pozrel.

"prepáč, chcel som len vedieť či ho poznám-", "ju, vlastne"

"oh, myslel som si, že si gay"

"tiež som si myslel, že si gay" taehyung sa uškrnul.

"som pre teba šťastný! kedy nám ju predstavíš?"

"keď budeme pripravení, len pred nedávnom sme spolu začali chodiť" jungkook prikývol a sal na svojej pere.

"správaš sa čudne, kook"

jungkook držal volant, "vlastne sa cítim čudne"

taehyung čakal na vysvetlenie.

"proste... vedel som, že ku mne prechovávaš city už niekoľko rokov, vidieť ťa, že si sa preniesol ubližuje mojej hrdosti" jungkook vyhŕkol.

taehyung sa hlasno zasmial, "strč sa, jungkook"

jungkook sa usmial, "som pre teba šťastný"

"ďakujem"

taehyung otvoril dvere od auta a chcel vystúpiť z auta, ale zamrzol.

"myslíš si, že ak by veci boli iné, chodili by..."

jungkook si povzdychol, "možno, možno. ale veci nie sú inak"

-

jungkook odomkol dvere od svojej kancelárie a rýchlo ich za sebou aj zavrel.

držal tanier plný jedla a pohár vody v jeho rukách, jemne to položil na stôl a priblížil sa k človeku, ktorý bol stále priviazaný k stoličke.

prešiel za človeka a odviazal kúsok látky, ktorá bola okolo jej úst a očí.

"jungkook, prosím... prosím pusti ma..." človek znel vyčerpane, unavene.

jungkook sa cítil pyšný na seba.

jungkook tskol, "si hladná? smädná?"

"jungkook," človek sa pozrel do jeho očí, oči boli prázdne, červené. unavené. nahnevané. "musíš ma pustiť, si šialený"

"máš pre mňa nejaké odpovede?"

"nemôžem, ty vieš, že nemôžem" v očiach človeka boli slzy.

"tak ťa nemôžem pustiť"

"nechaj ma aspoň vidieť yoongiho, nechaj ma vidieť moje dieťa, jungkook"

"nezaslúžiš si vidieť tvoje dieťa, yoonah. spýtal som sa ťa, či nie si kurva hladná, chceš jesť alebo ťa tu mám nechať zhniť?"

"môj nevlastný otec sa o tomto dozvie a zabije ťa, zničí ťa"

"už som zničený. zničila si ma, keď si mi zavraždila otca"

"nebolo to tak jungkook, musíš mi veriť-" jungkook uviazal kúsok látky okolo jej úst a očí, ignorujúc jej tlmené kriky.

"vrátim sa o hodinu aby som ťa nasilu nakŕmil, nemôžem ťa nechať zomrieť. potrebujem všetky informácie"

jungkook zamkol dvere, keď vyšiel von.

nestihol sa ani otočil, keď ucítil ako sa okolo jeho pásu obmotávajú ruky a hlboký hlas zašepkal do jeho ucha, "ako dlho ju tam takto budeš väzniť?"

jungkook si bol istý, že jeho srdce prestalo biť.