Unglued Tears

Chapter 12

"som na toto príliš starý" yoongi si sadol na jungkookovu posteľ, dychčal a trápil sa.

jungkook sa zasmial, "naozaj si sem utekal?"

"napísal si mi, aby som sem prišiel čo najskôr, šoféroval som ako blázon a skoro som nabúral do auta, utekal by som keby som mohol" yoongi si zotrel kvapky potu, ktoré sa tvorili na jeho čele a pozrel sa na jungkooka, stále sa mu dýchalo ťažko.

jungkookovo srdce bolo zrazu plné tepla, ale rozhodol sa to ignorovať. stále bol nahnevaný na yoongiho.

odkašlal si a prekrížil si ruky, prezerajúc si yoongiho, "musím sa ťa spýtať na nejaké otázky a musíš mi na ne odpovedať"

"junk-", "neberiem nie ako odpoveď. ak chceš aby som ti stále pomáhal, tak mi musíš odpovedať"

yoongi sa pyšne usmial, jungkook môže hovoriť koľko chce, že je stále ten malý chlapec hlboko v srdci, ale yoongi vidí ako sa zmenil. vidí, že jungkook je teraz muž. silný muž. už od nikoho si nič neberie, ani od yoongiho.

"dobre"

jungkook bol trocha zarazený, neočakával, že yoongi to tak rýchlo vzdá.

rýchlo nadobudol jeho sebavedomie, "namjoon mi povedal, že ty a strýko seokjin ste zvykli niekam chodiť každé ráno, keď sme boli malý, mama mu povedala, že kvôli robote. je to pravda?"

yoongiho oči sa rozšírili.

zhlboka sa nadýchol, "áno, bolo to kvôli robote"

"aká robota?"

"zvykli sme spolu vlastniť biznis"

"aký biznis? a neskús mi klamať, otec. pomôž mi pomôcť ti"

dlho sedeli v tichosti. yoongi zvažoval, či mu to má povedať alebo nie.

yoongi sa postavil a chytil jungkookovu ruku, "zlatko, to čo ti teraz poviem, sa stalo pred vyše dvadsiatimi rokmi, dobre? obaja sa s tým už nezahrávame a nechcem aby si ma videl... no, strýka seokjina, inak. dobre?"

jungkook sa zamračil.

"a musíš mi sľúbiť, že to nikomu nepovieš, ani namjoonovi"

boli blízko seba, jungkook mohol cítiť jeho tlkot srdca.

"sľúb mi to, jungkook" pozerali si do očí, jungkook znova padal.

jungkook potichu prikývol.

"jin a ja... zvykli sme vlastniť bordel"

-

"máš nejaké nové informácie?" jungkook a namjoon stáli na jungkookovom balkóne, fajčili. malý yoongi stále spal.

jungkook vydýchol dym, "dostávam sa tam"

"povieš mi o tom?" namjoon sa uškrnul.

"poviem, nejaké veci musím zistiť sám"

namjoon si povzdychol a pozrel sa na čisté nebo, "kvôli tomuto zastavuješ svoj vlastný život, máš dieťa jungkook, myslíš si, že toto je dobrý nápad?"

jungkook bol prekvapený, "myslíš to vážne?"

"no, áno. kedy si naposledy bol v práci? alebo si len tak išiel s yoongim do parku? zanedbávaš ho pretože stále žiješ v minulosti"

jungkook bol dotknutý. "nezanedbávam ho, to dieťa je so mnou doslova celý deň. vždy sa s ním hrám a ty to vieš. a nežijem v minulosti, chcem len pravdu"