yoongi si prečítal správu asi päťkrát predtým, než sa vrátil k svojim zmyslom.
"musím ísť" rýchlo sa postavil a poslednýkrát sa pozrel na správu predtým, než zodvihol zrak a pozrel sa na namjoona.
"je to on?"
yoongi si odkašlal a pomaly prikývol.
"naprav to a už mu neubližuj" namjoon mu pripomenul. varoval ho.
"vy dvaja sa tiež musíte porozprávať, namjoon"
namjoon sa pozrel dole a pokrútil hlavou, "ešte na to nie som pripravený, nie som pripravený mu čeliť"
yoongi pokrčil ramenami, "ani ja. nie som pripravený sa s ním rozprávať o jiminovom a minyounginom otcovi, nie som pripravený sa s ním rozprávať o jiminovi, nie som pripravený nato, že mi povie ako sa ho dotýkal iný muž... ale musím, zaslúži si vysvetlenie. aj od teba"
namjoon sa na neho pozrel, premýšľajúc. "možno raz"
"zostaneš tu alebo chceš, aby som ťa niekam odviezol?"
"trochu tu zostanem, som unavený"
yoongi prikývol a zhlboka sa nadýchol, "ak ťa už neuvidím, keď sa vrátim... prosím vedz, že ťa ľúbim a dávaj si na seba pozor a ak niečo budeš potrebovať, vždy sa so mnou môžeš porozprávať"
namjoon sa slabo usmial, "ďakujem"
obaja vedeli, že sa to nestane, obaja vedeli, že je to pravdepodobne poslednýkrát čo sa vidia.
a yoongiho to zabíjalo.
zamrkal aby si vysušil oči od sĺz, ktoré chceli skĺznúť a otočil sa.
keď sa chystal von, ťahajúc za tyč a šlapajúc hore po schodoch, bol prekvapený, keď uvidel seokjina ako tam stojí.
"hyung..."
"prišiel som sa porozprávať"
"porozprávame sa, ale teraz musím odísť"
"písal ti jungkook?"
bol až tak zrejmý...? yoongi prikývol.
seokjin si založil ruky, "je tu namjoon?"
"áno"
"môžem vojsť? aj s ním sa musím porozprávať"
"samozrejme" natiahol ruku, aby chytil seokjinovu a pomohol mu zísť schody.
namjoon sa pozrel hore, keď uvidel seokjina, rýchlo sa postavil z gauča.
"zostaneš tam cez noc alebo ťa mám počkať?"
po prvýkrát boli seokjin a yoongi v trápnej atmosfére, obaja sa cítili čudne.
"jungkook a ja... už nie sme. no, už nie. takže tam nezostanem cez noc, počkaj tu na mňa"
seokjin prikývol.
"idem"
a bol preč.
seokjin sa poobzeral po miestnosti, snažiac sa stráviť fakt, že jeho živý mladší brat sa tu skrýval vyše roka.
jeho túlavé oči zastavili, keď pristáli na namjoonovi, namjoon sa naňho tiež pozrel.
"vieš, neviem ako sa mám cítiť"
namjoonov dych sa zasekol.
seokjin sa objal, "zranene? nahnevane? sklamane? cítim všetko a aj tak necítim nič"
أنت تقرأ
Unglued Tears
أدب الهواة"stále sa ťa bojím" preklad 2. séria Poison Ivy original author @Yuki_kookie ao3 za cover ďakujem @Carol-ComT
