Unglued Tears

Chapter 26

"čo si to kurva povedal?"

"ja-" jimin koktal, oči mal rozšírené.

"odkiaľ vieš moje meno?" ani si nevšimol, že jimina zablokoval, pritláčajúc ho o stenu.

"p-prosím neublížujte mi, všetko vám vysvetlím"

"hovor"

"poslal ťa?"

jimin prehltol.

"vedel si od začiatku kto som? bolo to všetko naplánované?"

jimin pomaly prikývol.

"kurva" yoongi buchol do steny, ktorá bola za jiminom, druhý sa zľakol.

"plánovali ste ma zabiť?"

jimin sa na neho pozrel, "neviem. zobrali ste mi mobil, nemohol som s ním komunikovať. ale vie kde sme"

"a ja som si myslel, že si sladký, malý, nevinný chlapec"

"kvôli tomu ma vybral" jimin sa uškrnul.

"vieš kde je jungkook?"

"čo tým myslíte?"

"prezrel som si tvoj mobil, povedali, že dieťa je s namjoonom, kde je kurva jungkook?!" poslednýkrát čo boli ich tváre takto blízko, bolo za iných podmienok.

"v mentálnom zariadení"

"čo?..." yoongi cítil ako sa jeho hruď zovrela.

"prestal brať svoje lieky, takže si namjoon hyung a seokjin hyung mysleli, že je to najlepší nápad"

"prinútili ho?"

jimin prikývol.

yoongi zúril.

"povedal ti tiež, aby si so mnou spal?"

jimin sa zhlboka nadýchol, "nie."

yoongi čakal.

"povedal mi, aby som sa vás pokúsil zviesť, aby som dostal nejaké informácie, nič viac"

"takže si kompletný skurvený odpad... informácie o čom?"

"vy ste ma tiež ošukali, takže sme obaja odpady. a informácie o mojom otcovi"

"tvojom otcovi?" yoongi sa zamračil.

"muž, ktorého ste zabili."

yoongiho oči sa rozšírili.

zrazu v srdci ucítil čudný pocit, nieslo sa to aj do jeho ľavej ruky.

chytil svoju ruku a hlasno zavrčal.

všetko sčernelo.

"pán min, ste v poriadku?"

"kurva..." yoongi zalapal, nikdy necítil nič bolestivejšie. "ja-"

"myslím si, že máte infarkt" jimin chytil muža, ktorý bol pred ním.

yoongi sa naňho pozrel a dychčal, v jeho tvári bola zrejmá panika. cítil ako sa mu zviera hrdlo.

všetko bolo rozmazané.

"musíme zavolať sanitku"

"nemôžeš-" yoongiho hlas bolo ledva počuť, "nikto nemôže vedieť, že som nažive"

"zomriete!"

"to si chcel, nie?"

"nie takto, no tak, poďme"

yoongi chcel protestovať, ale nemohol, nevedel nič vysloviť.

-

jungkook zrazu zavrčal, v hrudi cítil napätie.

"je všetko v poriadku?" jaehyun sa spýtal.

boli v jungkookovej izbe, jungkook ležal vo svojej posteli, kým jaehyun sedel vedľa neho na stoličke.

jungkook sa zamračil, "bolí ma hruď"

"pravdepodobne je to kvôli stresu"

jungkook prikývol a sústredil sa na dýchanie. hryzol si do spodnej pery a masíroval bolestivé miesto, kým mal silno zatvorené oči.

"chceš aby som ti niečo dal proti bolesti?"

jungkook pokrútil hlavou.

"hneď to prejde"

-

yoongi ležal na gauči, sústredil sa, aby bol kľudný a na jeho plytké dýchanie.

jimin mu dal aspirín, ktorý našiel v kuchynskej linke.

"cítite sa už lepšie?" jimin sa spýtal.

yoongi pomaly prikývol.

"stalo sa to už niekedy predtým?"

yoongi pomaly pokrútil hlavou.

jimin sa zasmial, "nemôžem uveriť, že to pomohlo. mohli ste zomrieť. nie som si istý či to bol infakrt alebo panický záchvat"

yoongi sa cítil slabo.

"dobrá vec je, že som pár mesiacov bol na zdravotnej škole"

yoongi sa naňho pozrel, "ďakujem že si ma nenechal zomrieť"

jimin sa usmial.

"ale to neznamená, že sme skončili"

jimin prehltol.

"počkať... ty si bol na zdravotnej škole?"

mladší pokrčil ramenami, "nie dlho, nebolo to pre mňa. odpadol som vždy, keď som uvidel krv"

yoongi zavrčal a v kabáte našiel jungkookove lieky, jeho celé telo bolo stále traumatizované a v bolesti.

lieky podal jiminovi.

"ako dlho zostanú tieto lieky v krvi?"

jimin si pozrel fľašku a prečítal si čo tam bolo napísané.

"maximálne tri mesiace"

"musíš mi spraviť láskavosť"

jimin sa zamračil.

"viem že sa musíme porozprávať o veľa veciach, ale musím pomôcť jungkookovi"

"tiež musím pomôcť jungkookovi"

"to že ho tam zamkli mu nepomôže"

"to si myslíte len vy"

"spravím čokoľvek, jimin, prosím. potrebujem tvoju pomoc"

"čokoľvek?"

pozreli sa na seba.

"čokoľvek"

______

9 častí do konca!