Unglued Tears

Chapter 30

keď si jungkook otvoril oči, prvého človeka ktorého uvidel bol yoongi pred ním.

pripútaný k stoličke.

jeho myseľ bola stále zahmlnená, hlasno zalapal a snažil sa pohnúť, ale niečo ho držalo späť.

jeho oči boli rozšírené, pozrel sa dole a uvidel, že aj on bol pripútaný.

pozrel sa naokolo a každého uvidel.

každého, koho poznal.

vedľa neho bol namjoon, tiež bol pripútaný.

seokjin,

jimin,

taehyung,

minyoung.

všetci sedeli v kruhu, pripútaný. pred nimi bol jeden malý stolík.

"čo sa to deje?!" minyoung zakričala a hádzala so sebou.

"kto nám to spravil?!"

"čo sa to deje?!"

"dostante ma odtiaľto!"

"pán min! akoto že ste nažive?!"

"yoongi" seokjin vydýchol, v jeho očiach boli slzy.

"jin..." yoongi sa na neho ospravedlňujúco pozrel.

namjoon sa na yoongiho pozeral s rozšírenými očami, yoongi presunul svoj pohľad zo seokjina a pozrel sa na neho. jeho oči hovorili tak veľa.

"ako je to možné?!"

"kto to robí?!"

všetci kričali, panikárili, snažili sa zo seba dať dole reťaze.

jungkook sa v šoku poobzeral, jeho hruď sa nadvíhala.

jeho oči znova našli yoongiho, pozerali sa na seba.

"si v poriadku?" yoongi kľudne ukázal s ústami.

jungkook prikývol.

"čo sa to deje?" jungkook skoro zašepkal.

bolo to ako keby mali yoongi a jungkook svoju vlastnú konverzáciu v strede chaosu.

"neviem" yoongi si povzdychol, vyzeral nervózne.

"som tak rád, že je tu každý"

všetci otočili svoje hlavy do toho istého smeru.

pán kim.

"som veľmi šťastný, že každý mohol prísť na moju čajovú párty" zasmial sa a pomaly kráčal po kruhu panikáriacich ľudí.

"veľmi sa ospravedlňujem, že tu nie je čaj, ale," na stolík pred nami položil fľašu soju. "čaj nie je skutočným konceptom tejto párty"

"čo od nás chcete?!" taehyung nahnevane zakričal, žily mu boli viditeľné na krku.

"chcem sa s vami zahrať hru, to robia ľuďia na párty. mýlim sa?"

"prisahám, že vás skurvene-", "ukľudni sa, namjoon" mal to byť príkaz, ale znelo to ako prosba zo seokjinových úst.

"chcem sa hrať hru, ktorá sa nazýva 'nikdy som', poznáte túto hru?"

miestnosť stíchla.

"to sa hrá dnešná mládež, mám pravdu?" uškrnul sa a na každého sa pozrel, po jednom.

"pustite nás odtiaľto!!!" jimin zakričal.

"každý sa kurva ukľudnite!" yoongi zvolal.

miestnosť sa znova stíšila.