Unglued Tears

Chapter 10

"prisahám, že nič neviem" jimin sa triasol, jeho oči boli rozšírené.

"hej, hej kľud. neublížim ti"

jimin stále nebol kľudný, "nie ste jeden z nich? kto ste?"

yoongi si odkašlal, "som nikto, nezáleží na tom. si v poriadku?"

jimin našpúlil pery a zakryl sa s dekou, ktorá bola na ňom, poobzeral sa. miestnosť bola stará, tmavá a strašidelná. "áno. kde sme?"

"u mňa doma," yoongi sa zasmial, "chceš niečo piť? jesť?"

"chcem spať, bolí ma hlava" jimin zavrčal a chytil si hlavu.

"teraz nemôžeš ísť spať, môžeš mať otras mozgu," yoongi si sadol vedľa jimina na jeho gauč, ukazujúc dva prsty, "koľko prstov ukazujem?"

jimin sa trocha odsunul, stále bol obozretný pri mužovi.

"dva... prečo ste celý zahalený?"

"prestaň sa pýtať toľko otázok," yoongi sa postavil, "znova sa ťa spýtam, chceš niečo piť alebo jesť? dám ti nejaké tabletky, ale predtým musíš jesť"

"zamknete ma tu?"

yoongiho oči sa rozšírili, "čo? samozrejme že nie, chcem sa len uistiť, že si v poriadku a potom ťa zoberiem späť domov"

jimin sa pozrel dole, "ja... ja už nemám domov" smutne sa zasmial.

"čo tým myslíš?"

"tí ľudia... hľadajú ma"

yoongi študoval mladšieho, "tí, ktorí ťa skoro zabili?" jimin prikývol, "čo si spravil?"

"nespravil som nič, zamiešal som len do bordelu iného človeka"

yoongi sa zasmial, "hovor mi o tom"

"nie ste jeden z nich, že? nezabijete ma?" jiminove oči boli veľké, nevinné a tak, tak vystrašené.

yoongi zmäkkol, "nie, nie som jeden z nich a nezabijem ťa. hovoríš príliš veľa, spravím ti niečo na jedenie" yoongi sa chystal otočiť a odísť, keď sa jimin spýtal,

"hej, odkiaľ poznáte moje meno?"

-

"úprimne, nemám tušenie" namjoon povedal s plnými ústami, yoongi bol v jeho lone.

sedel pred jungkookom v jungkookovej kuchyni.

"nevieš kde pracuje strýko seokjin?"

namjoon pokrčil ramenami, "ani ty nevieš"

"toto je čudné" jungkook si preplietol prsty a bradu si oprel o svoju ruku.

"jediné čo viem je, že vlastní nejaký biznis a je extrémne bohatý"

"otec ti nikdy nepovedal čo robí?"

namjoon pokrútil hlavou a prehltol jedlo, ktoré mal v ústach, "otec mi ani nepovedal, čo robí on"

jungkook si odfrkol, "nepamätám si, že by mal otec robotu"

"pamätám si, že niekam ráno chodil, keď si bol dieťa, mama mi povedala, že do práce. pamätám si, že ho strýko seokjin vyzdvihol"

jungkook sa zamračil, "myslíš si, že spolu pracovali?"

"čo sa deje s toľkými otázkami, kook?"

jungkook vydýchol, "pán kim mi povedal, aby som sa spýtal strýka seokjina, kde pracuje"

"že kde pracuje pán kim?" jungkook prikývol, "čo má strýko seokjin spoločné s pánom kimom?"

"tiež by som to chcel vedieť" jungkook si povzdychol a oprel sa o stoličku.

"proste sa spýtaj strýka seokjina" namjoon fúkal na yoongiho vlasy, yoongi sa zasmial a zakryl si tvár s jeho malými ručičkami.

"spýtam..." jungkook sa pozrel na namjoona, ktorý sa hral s jeho malým chlapčekom a slabo sa usmial.

"hej, hyung"

namjoon sa na neho pozrel.

"prepáč"

namjoon zamrkal, "za čo?"

"za to čo som povedal minule... za to, že som sa na teba nehneval..."

namjoon sa usmial, "hej, je to v poriadku. nie je ľahké sa dozvedieť, že tvoj syn nie je to najzdravšie dieťa. chápem to, tvoja reakcia bola očakávaná"

"vždy si príliš veľa odpúšťal"

"odpúšťam len vtedy, keď naozaj viem, že to ten človek tak nemyslel." jungkook si všimol dvojitý zmyseľ v jeho vete, ale rozhodol sa to ignorovať.

"prepáč, že som spomenul to, že si odišiel z vysokej"

"odišiel som kvôli tebe"

jungkook sa zhlboka nadýchol, "ja viem" zašepkal.

"bol si zlomený, nemohol som ťa nechať osamote"

"ja viem. ďakujem"

"nemusíš mi ďakovať, si môj malý brat, spravil by som hocičo len aby som ťa ochránil"

-

bolo neskoro večer, malý yoongi tvrdo spinkal.

jungkook odomkol dvere od kancelárie s tanierom jedla v jeho ruke a vošiel dnu, zatvárajúc za sebou dvere.

yoonah sa mykala a kričala do látky, jungkook prešiel za ňu a rozviazal kúsok látky.

"jungkook prosím!!!"

"jedz" chytil toast, ktorý bol na tanieri a priložil ho k jej ústam.

zatvorila si ústa a pokrútila hlavou.

jungkook ju silno chytil za vlasy a zaťiaho jej hlavu dozadu čo spôsobilo, že v bolesti zalapala.

"povedal som, že kurva jedz" toast jej vrazil do úst, trocha sa zadrhla.

zneužívať ľudí mu nebolo neznáme, učil sa od najlepšieho.

o sekundu nato vyhovela, hryzúc do jedla kým plakala.

zobral si ďalšiu stoličku a sadol si vedľa nej, potichu ju kŕmil.

"ako sme takto skončili, kookie?" pozrela sa na neho, vyzerala hrozne.

"nemusí to byť takto, yoonah. len mi povedz čo potrebujem vedieť"

"nemôžem" pokrútila hlavou a vzlykla.

"tak ťa nemôžem pustiť"

"chcem vidieť moje dieťa"

"a ja chcem vidieť môjho otca"

"jungkook, prosím... je to aj môj syn"

jungkook cítil, ako sa mu zovrelo srdce.

zhlboka sa nadýchol, "spí"

"dovolíš mi ho vidieť, keď sa zobudí?"

jungkook si ju obzrel.

vedel ako veľmi potrebuje dieťa svojich rodičov.

vedel ako veľmi potrebuje dieťa svoju matku.

vedel, pretože jeho zomrela, keď bol mladý a keby bola nažive, veci by boli možno inak.

možno by preňho boli veci lepšie.

"nie."

ale nebola nažive.

a veci neboli inak.

a jungkook vyrástol tak, aby bol kus hovna, ako jeho otec.