Unglued Tears

Chapter 25

yoongi vošiel do veľkej izby so stlmenými svetlami.

v strede izby bola kráľovská posteľ, na nej ležala yoonah len s čipkovanými nohavičkami.

yoongi si odkašlal a odvrátil zrak.

yoonah sa zasmiala, "prišli ste ošukať ženu vášho syna? ženu, ktorá sa vás snažila zabiť? naozaj ste chorý"

yoongi sa na ňu tupo pozrel.

"prišiel som sa porozprávať"

"môj nevlastný otec vás pustil dnu, aby ste sa so mnou porozprávali? to pochybujem" uškrnula sa.

"toto je tvoj trest? nechávať sa šukať mužmi za peniaze?"

jej úsmev zmizol, na tvári mala zamračený pohľad.

"čo chcete?"

"chcem aby si mi všetko povedala"

"nemusím vám nič povedať"

"jungkook má problémy"

jej oči sa rozšírili.

"čo sa mu stalo? kde je môj syn?"

yoongi pokrútil hlavou, "neviem. snažím sa to zistiť, myslel som si, že mi pomôžeš"

yoonah sa zamračila, "nič som im nespravila"

"viem že si im nič nespravila. ale možno mi dáš nejaké informácie, aby som zistil kde je a čo sa mu stalo"

"čo dostanem na odplatu?"

"tvoj manžel má problémy a tvoj syn asi tiež, naozaj sa chceš rozprávať o odplatách?"

zhlboka sa nadýchla.

"necháte ma vidieť moje dieťa? musíte mi to sľúbiť"

"čo tak, že mi dáš informácie ktoré potrebujem a ja nepoviem polícii, že si sa ma snažila zabiť?"

zatvorila si oči, "prosím, chcem vidieť môjho syna" zašepkala.

"tiež chcem vidieť môjho syna"

-

"viete, zvykol som chodievať na vaše prejavy"

jungkook sa zasmial a vydýchol dym ktorý vdýchol, držiac cigaretu medzi dvoma prstami.

sedeli na tráve pred budovou, bolo jasno, ale nikto iný než oni neboli vonku.

pacienti nemali povolené fajčiť, ale jaehyun to dovoli jungkookovi len keď bude hovoriť.

jungkook sa pozrel na mladého muža, ktorý bol vedľa neho, "viete kto som?"

jaehyun sa usmial a prikývol, "zvykol som chodievať na vaše prejavy keď som sa stále učil, boli ste pre mňa inšpirácia"

jungkook si odfrkol, "pravdepodobne ste hlboko sklamaný"

"bol som sklamaný, že ste odišli. prečo? pomáhali ste mnohým ľuďom"

"každému som pomáhal, len sebe nie"

jaehyun zamrkal, "nočné mory? spomienky?"

jungkook sa pozrel na nebo a vydýchol dym, "horšie"

"depresia?"

"on."

jaehyun bol zmätený.

"vrátil sa späť do môjho života a ja som ho prijal späť"

jaehyun zostal ticho.

"ako mám pomáhať ľuďom, keď som nevedel pomôcť sebe? ako mám učiť ľudí, aby sa cez to preniesli, keď som toho muža znova nechal vstúpiť do môjho života? nechal som ho znova ma milovať, nechal som ho znova ma ošukať, nechal som ho, aby mi klamal ja-" jungkook si ani nevšimol, že strácal dych, cigareta bola dávno preč.