Everything is fake

POV: Tatiana ♥6♥

,,čo si dnes obliekaš?" spýtala sa Cami keď sme sedeli v škole na obede. Je piatok a ako už viete, že Camilla ma dotiahla na párty a keďže som taká úplne super kamarátka, idem tam s ňou a možno sa k nám pripojí aj Nicol.  ,,Prečo sa ľudia musia perfektne pripravovať na párty a podobné udalosti? Dám si to, čo nosím každý deň." oprela som sa o stoličku. ,,Požičiam ti šaty." povedala Cami rýchlo. ,,Cami, ale..." nenechala ma dopovedať vetu a ukázala mi aby som bola ticho a smiala sa. ,,Ide aj Nicol?" ,,Myslím, že áno. Niki by si žúrku nenechala ujsť." usmiala som sa, keď som si pomyslela ako to dopadne keď sa opije. 

Poslednú hodinu sme mali voľnú. ,,Ahoj." ozvalo sa za mnou. Adam. Je niečo ako kamarát, asi. V prvom ročníku na mňa nebol najmilší. A teraz sa mi to už 2 roky snaží vynahradiť ale ako sa mám s niekým normálne baviť akoby nič, keď mi robil v škole peklo? ,,Ahoj, potrebuješ niečo?" otočila som sa k nemu. ,,Prídeš dnes večer? David hovoril, že prídete." spýtal sa a letmo sa usmial. Bol veľmi pekný, mal čierne vlasy a modré oči a keď sa usmial na líciach sa mu urobili jamky. Pekné ale ja z tvojich jamiek do kolien padať nebudem! ,,Možno, nie som si istá či pôjdem ale Nicol a Camilla pôjdu určite." pozerala som sa mu priamo do očí. On čakal a pozeral sa mi tiež do očí. Dlho sme len sedeli a pozerali sa na seba. Nevydržala som to a odvrátila som sa, jeho pohľad ma pálil v očiach, videla som mu dovnútra a on zas mne. Nesmie sa mi dostať pod kožu, nesmie.  ,,Znervózňujem vás, pani Tatiana?" usmial sa a pravou rukou si žartovne prehrabol vlasy a ja som sa nezmohla na nič iné len na úprimný smiech. Chcela som mu povedať niečo sarkastické ale prerušilo ma pípnutie správy na Facebooku. ,,Ahoj, ako sa máš?" napísal mi ON, TEN. Stále neviem jeho meno, musím sa ho spýtať. S úsmevom som odpísala: ,,Ahoj, teraz oveľa lepšie." Naozaj som to napísala? Zdá sa, že áno, oh teraz mňa odfúkne ako pierko. Za sebou som cítila pohľad Adama ako sa na mňa celú dobu pozerá ale neotočila som sa, na to som príliš hanblivá. ,,To som rád, naozaj." napísal a pridal usmievajúceho smajlíka. Odľahlo mi, že takto zareagoval. ,,A ty? Si v škole ešte?" spýtala som sa ho. Adam už odišiel. ,,Nie som. Teraz som vo vlaku a idem ku kamarátom, večer ideme na párty niekde, síce neviem ani kde to je ale nevadí. Domov pôjdem až v nedeľu." odpísal rýchlo, asi sa nudí, preto píše. Inak by nenapísal, či? ,,Aj my ideme večer na nejakú párty. Teda neviem, možno ja nepôjdem. Nie som párty človek ale to asi už vieš." zazvonilo, tak som si zobrala veci a s mobilom v ruke vyšla na chodbu. ,,Viem, a to sa mi na tebe páči. Nemáš potrebu byť ako všetci." napísal. Pozerala som sa na tú správu celú cestu z areálu školy a doširoka som sa usmievala. ,,Dnes ťa čakám!" zakričal za mnou Adam. Otočila som sa a usmiala. ,,Hmm, radšej nechceš vedieť čo sa mne na tebe páči." napísala som ale  keď som sa uvedomila vôbec čo som napísala, bolo neskoro. ,,Tak som to nemyslela, tak.." napísala som rýchlo. ,,Ako sa vôbec voláš?" napísala som. Trápne, naozaj, som trápna. ,,Možno sa to raz dozviem." odpísal bez akýchkoľvek sarkastických poznámok. ,,Moje meno je MIRO. Prepáč, že som ti to nenapísal už dávno, úplne mi to vypadlo, že to nevieš. Nemohol som uveriť, že také krásne dievča mi napísalo." Toto ma zabolelo. Pozerá sa na vonkajšok a to ani nie som ja. Povedal to fejkovi, nie mne. ,,Dobre upokoj sa, Táňa. To nič, nič to nie je len zabíjanie nudného života." hovorila som si potichu cestou domov a rozhliadla som sa okolo seba, či niekto nepočul ako sa rozprávam sama so sebou. Miro sa mi dostáva pod kožu. Musím uznať. Neodpísala som mu aby som nezareagovala prehnane alebo aby som ho zasa nepoučovala o tom, že vzhľad nehraje v živote dôležitú rolu. 

Je presne 19:27 a o pol hodinu prídu baby. Ja sa musím už pripraviť ako veľmi som nechcela tie šaty, čo mi Cami priniesla, obliekla som si ich. Čierne, krátke, jednoduchá šaty s krajkami s odhalenými ramenami mi sotva zakrývali zadok. Cítila som sa nahá a nepohodlne. Kučeravé vlasy som si dokonale vyžehlila a na tvár naniesla tenkú vrstvu make-upu, na oči špirálu a na pery hnedý, tmavší rúž. Posledný krát som sa pozrela do zrkadla a neverila som, že som to ja. Čo som to so sebou urobila? Toto nie som ja. Asi si dokazujem, to čo napísal Miro. Zobrala som si do rúk riflovú bundu, keď bude chladnejšie.  V obývačke som pozdravila mamu. ,,Dávaj si pozor!" zakričala za mnou mama keď som bola jednou nohou už vonku. Vonku ma už čakala Cami  a Nicol.  

Klub bol naplnený ľuďmi na prasknutie. Nicol zavítala rýchlo k baru. Cami sa rozhliadala po Davidovi. Cami našla Davida, tak išla za ním. Ja som išla za Nicol. ,,Dáš si?" spýtala sa. ,,Nie, ako to ide s Martinom? Alebo Matesom alebo ako sa volá?" usmiala som sa. ,,Výborne, len.. neviem si bez písania s ním predstaviť deň. Píšeme si 24/7. Je naozaj milý ale neviem, sama som hovorila, že to bude len žart ale je to vážnejšie a vážnejšie." povedala zlomeným hlasom a odpila si z akéhosi divného drinku. ,,Chápem, povedz mi čokoľvek chceš a kedy chceš. Som tu pre teba, zlatko." dotkla som sa jej  ruky. ,, A ty ako? S  tým chlapcom?" opýtala sa ma. Neviem prečo ale nechcela som jej povedať detaily. ,,Dobre, volá sa Miro mimochodom." potichu som sa nadýchla. Je mi divne. ,,Prosím, jednu vodku" zakričala som na barmana  rýchlo. Nicol sa na mňa skúmavo pozerala. Dnes boli obidve krásne. Nicol mala natočené jemné vlnky, dramaticky výrazný make-up a oblečené mala džínsy s vysokým pasom a biely crop-top. Cami bola nádherná tiež, vyčesané vlasy do vrchu jej odhalili peknú sánku, oblečené mala dlhšie šaty s podtlačou a make-up mala jemný, nevýrazný. Barman mi podal pohárik vodky a Nicol si išla zatancovať. Opäť sama, sedím u baru keď v tom mi zapípa mobil. ,,Je to tu nudné, dúfam, že aspoň ty sa bavíš na tej párty." Miro napísal. ,,Aha, takže ty píšeš len keď sa nudíš, ako vidím." odpísala som pohotovo. ,,Nie, samozrejme, že nie. Tatiana! Nehnevaj ma. Zdá sa, že sa nudíš." podvihla som obočie na mobil ako keby stál predo mnou. ,,Nie! Náramne sa bavím. Fakt." zasmiala som sa. ,,To som rád. Akú tému budeme rozoberať tentokrát?" napísal a poslal smajlíka. ,,Asi nejakú tú tému budeme musieť odložiť." odpísala som. Pozrela som sa seba keď mi niekto položil na rameno ruku. ,,Adam?" pozrela som sa na neho. Mal modrú košeľu a džínsy, v jednoduchosti je krása. Prečo dnes vyzerajú tak dokonalo? ,,Piješ? Čo sa stalo s tým, že neprídeš, nebudeš piť, tancovať?" usmial sa, akože naozaj usmial, asi mal už niečo v sebe. Tak dlho sme sa rozprávali ako nikdy, že som si neuvedomila koľko je hodín. V sebe som mala už veľmi, naozaj veľmi veľa alkoholu. ,,Poď tancovať." zobral ma za ruku. Tancovali sme uprostred parketu, keď v tom za ním prišla nejaká žena. ,,Počkáš, Táni? Hneď som späť." povedal a už ho nebolo. Čakala som ho, dlho a uprostred parketu som stála ako socha a ostatní sa na mňa pozerali, bolo to trápne. Bola som stredobodom pozornosti, to nenávidím. Toto mu neprejde. ,,Čo pozeráte?" pozrela som sa na dievča, ktoré sa na mne smialo. Mala som tisíc chutí ju chytiť za jej fejkové vlasy a vytrhnúť jej ich, ale potom som si uvedomila, že to je Sabrina. Najnamyslenejšie dievča na škole, a to mi verte, je ich veľa. Odišla som, teda skôr utekala odtiaľ  čo najďalej. Nepozerala som pred seba a narazila som do nejakého chlapca. ,,Oh, prepáč." ospravedlňoval sa. Mal krásny hlas, ale do tváre som mu nevidela poriadne. Všetko bolo rozmazané, ale myslím, že on mi do tváre videl lebo svetlo svietilo priamo na mňa. ,,Si v poriadku?" spýtal sa. 

Vzbudila som sa s obrovskou opicou. Ledva si pamätám čo sa stalo. Ale to, že som sa strápnila a že mňa Adam nechal samú, si pamätám. Končím s ním!