,,To naozaj? Ty máš rada tú knihu? spýtal sa Miro. Prechádzali sme sa po meste, už sa stmievalo. ,,Ja ju milujem! Je to moja obľúbená kniha asi od detstva," usmiala som sa nadšene. Ukázalo sa, že toho spolu máme veľa spoločného. ,,Ja tiež! Prečítal som ju už sto-krát." Miro a Adam vyzerajú úplne odlišne. Miro má bledo-hnedé vlasy, jemnejšie črty tváre a hnedé orieškové oči. Zatiaľ čo Adam má tmavo-hnedé, skoro až čierne vlasy, výrazné črty tváre, najkrajšiu sánku akú som kedy videla a zelené oči, ktoré si nevedia vybrať aký odtieň zelenej chcú mať. Miro je berie veci vážnejšie, zatiaľ čo Adam stále žartuje. Teda nie, nie že by stále vtipkoval, dokáže byť aj romantický, vážny a ohľaduplný ale väčšinu času prevládajú žartíky.
Sadli sme si na lavičku na vyhliadke. Celé mesto sme mali na dlani. Svetlá na uliciach sa postupne rozsvietili. Mlčky sme vedľa seba sedeli a pozerali pred seba. Miro nakoniec prehovoril ako prvý: ,,Keď som sa dozvedel, že si ma oklamala, bolo mi to ľúto. Lebo... som sa zamiloval. Do teba som sa zaľúbil, nie do tej ženy, čo bola na fotke. Viem, je to hlúpe. Niekedy nevieme, čo cítime ale s týmto som si istý. Zo začiatku som bol nahnevaný, nemyslel som to tak keď som ti napísal, že je koniec. Potreboval som to vstrebať." Wow, nevedela som čo povedať. Za celý ten čas, som sa nezmienila o Adamovi. Ale... Miro sa do mňa zaľúbil? Aj ja do neho. Vtedy ale teraz neviem čo cítim. Veď mám Adama! Prečo vôbec uvažujem? Spamätaj sa! Miro sa ku mne priblížil a jeho dych som cítila na tvári. Pozrel sa na mňa s tými orieškovými očami. Pichlo ma v hrudi. Pichlo ma v hrudi, ako keď sa na mňa pozerá Adam. Ako keď sa ja pozerám na Adama. Na moju ruku, ktorú som mala položenú na odhalenom kolene, položil tú svoju. Stlačil mi ju aj spolu s kolenom. ,,Miro, ja niekoho mám," povedala som potichu a on sa okamžite odtiahol. Toľko by som mu toho chcela povedať. Ako som sa cítila, keď sme prestali byť v kontakte, ale na čo by som mu to hovorila? Len by som ho trápila, lebo by s tým nemohol nič urobiť. Patrím Adamovi a Adam patrí mne. Vedia to už všetci. ,,Prepáč," vstala som a odišla.
Nechala som ho tam sedieť a odišla som. Menej hnusná som nemohla byť? Išla som späť ku kaviarni aby ma Adam mohol nájsť. Dúfam, že pre mňa príde.
Ja: Adam, môžeš už prísť?
Adam: Kde si?
Ja: Pred kaviarňou.
Adam: O 5 minút som tam.
Naozaj mu to trvalo ani nie 5 minút. Asi bol niekde blízko. Hneď ako som zbadala Adamove auto, rozbehla som sa k nemu a nastúpila som. ,,Tak?" spýtal sa Adam. ,,Tak?" zopakovala som po ňom. ,,Ako to išlo?" Adam nespúšťal oči z cesty. ,,V pohode," dala som mu jasnú, stručnú odpoveď. Pozerala som sa z okna. Adam vie, čo to znamená, nechcem sa o tom baviť. Vie, že mu všetko poviem ale nie teraz. Po chvíli sa Adam usmial. ,,Niečo si mi sľúbila, pamätáš alebo si zabudla?" Jasné, že som nezabudla. Tešila som sa na to. ,,Čo som ti sľúbila?" hrala som, že netuším o čom hovorí. ,,Voronová, toto mi nerob. Mám na teba od rána chuť. Najradšej by som hneď teraz z teba roztrhal tie šaty a pomiloval ťa." Adam vždy vie čo povedať. ,,Pamätám si to," usmiala som sa. ,,Vedel som, že by si nezabudla," zobral mi ruku a pobozkal mi ju.
Zastavili sme pred jeho domom. ,,Je tvoj otec doma?" spýtala som sa. Neviem či som spomínala, ale jeho otec a mama sú rozvedení. Žije s otcom a jeho otec ma nemá v láske. Myslí si, že sa Adam nezmenil a som jeho ďalšia hračka. Ale tak to nie je. ,,Nie je doma, ako vždy." Adam vystúpil z auta a ja tiež. ,,Napíšem mame správu, že dnes prespím u teba." Vytiahla som mobil a napísala som mame.
Ja: Mami, dnes neprídem. Spím u Adama.
Mama: Tatiana, nehnevaj ma! Ako to mám zasa vysvetliť tvojmu tatovi?
Ja: Jednoducho mu povedz, že mám 18 rokov, mám frajera a sexuálny život.
Mama: Dobre ale toto je naposledy. A to posledné vynechám.
Usmiala som sa do mobilu. Mama ma chápe, teda začína chápať. Už jej to ide lepšie. Kiežby som to isté mohla povedať o otcovi. Vždy, keď nás s Adamom vidí, hádže na nás škaredé pohľady. A to sa pred ním nebozkávame, a dokonca sa nedržíme za ruky.
,,Čo ti dnes povedal môj otec?" spýtala som sa, keď sme vošli do domu. ,,Nič," Adam pokýval hlavou a vybral sa do kuchyne, išla som za ním. Raz mi to povie, viem to. Takisto ako mu ja poviem o Mirovi. ,,Si hladná?" zmenil tému. Vyliezla som na kuchynský pult. ,,Som." Prekrížila som si nohy. ,,Čo chceš? Mám urobiť pizzu alebo špagety? Alebo..." pozrel sa na mňa a ja som zoskočila z pultu. ,,Teba. Dám si teba." Adam vytreštil oči a ja som si jedným ťahom vyzliekla šaty. Zostala som tam pred ním stáť len v čiernej podprsenke a v čiernych tangách. Dnes som si výnimočne obliekla tangá. ,,Dievča, oh, dievča," povzdychol Adam a už sa ku mne približoval. Zobral ma na ruky a divoko mi začal bozkávať krk. Vzdychala som a ťahala ho za vlasy.
Ani neviem ako sme sa ocitli v jeho izbe. Celú dobu sme sa bozkávali. Položil ma na zem a niečo hľadal v zásuvke. Vytiahol z nej krabičku kondomov. ,,Tak aké?" ukázal na krabičku. Išla som za ním a vytiahla som jahodový. Hodila som kondom a Adama na posteľ. Rýchlo som Adama vyzliekla a on mi pomohol vyzliecť zbytok môjho oblečenia. Keď sme boli obaja nahí, posunula som sa na neho dolu. Začal vzdychať a držal ma za vlasy. ,,Zbožňujem ťa, Tatiana Voronová," povedal pomedzi vzdychy. Už bol skoro tam. Je to tam. A teraz sa musí on postarať o mňa.
YOU ARE READING
Everything is fake
RomanceBol to len žart, z ktorého vzniklo niečo väčšie- láska. Ale čo z toho keď to je FEJKOVE? Sme klamárky. Klameme ich. Naše pravé lásky. ♥15+♥