Everything is fake

POV: Nicol ♥17♥

,,Dáma má prednosť," povedal Martin, a tak som vkročila do miestnosti plnej neznámych ľudí, všetci sme iní a pri tom tak rovnakí, vkročila som tam s mužom, ktorý sa ku mne choval priateľsky a príjemne aj po tom všetkom čo som mu urobila. Nebojím sa, teraz nie lebo on je pri mne. Sadli sme si ku stolu a objednali Colu, hlas sa mi triasol, nevedela som čo mám povedať a v tom ma z mojich neistých myšlienok vytrhol Martin slovami: ,, Neboj sa, Nicol. Každí z nás  urobil chyby, aj ja. Ale v tú chvíľu sme si mysleli že je to dobré, správne a urobili sme to v tú chvíľu tak, lebo sme to chceli. Neľutuj to, možno by sme sa ani nespoznali, som veľmi rád že tu teraz som s tebou, s tvojím skutočným ja a chcem aby si bola rada aj ty, nemusíme sa o tom rozprávať ak nechceš."  Toto ma veľmi dojalo, som rada že on je ten muž, s ktorým tu som a strácam sa v jeho slovách a hlavne v nádherných, čistých hnedých očiach , krajšie som do teraz nevidela. ,, Ale ja chcem, zaslúžiš si vedieť podrobné vysvetlenie." Chytil ma za ruku a silne ale príjemne stisol. ,,Teraz som tu, sme tu spolu a môžeš mi povedať všetko a ja ťa budem počúvať a pochopím ťa , hovor všetko čo máš na jazyku a neboj sa kvietok." ,,Ďakujem ti, začneme tým ako sa to vlastne stalo, sedeli sme s mojou najlepšou kamarátkou a pozerali seriály, ten nápad urobiť falošný profil bol môj, ľutujem všetko, všetko okrem toho že som ťa spoznala. Stiahli sme cudzie fotky, dali cudzie meno, nič nebolo naše.  Po pár dňoch si sa ukázal ty, a môj život sa zmenil, nepoznali sme sa až tak dlho ale hneď si ma veľmi zaujal, tvoje myslenie, slová a to ako si sa ku mne choval bolo iné ako sa správajú tvoji rovesníci a strašne sa mi to na tebe páčilo, vzájomne sme sa dopĺňali, bol si ako moja polovička a nechcela som pripustiť to, aby som ťa stratila. Aj keby sme len kamaráti. Mám ťa veľmi rada Martin, veľmi." Úprimne som sa mu pozrela do očí a on zasa mne. ,,Aj ja teba kvietok môj aj viac ako kamarátku, poďme odtiaľto preč, nechajme našu minulosť za nami a buďme dnes len ty a ja, my," podal mi ruku a ja som ju s úsmevom prijala. ,,Ďakujem ti," povedala som. Chytili sme sa za ruky a ja som sa cítila hrdá, že je Martin pri mne a cítila som, že prebehla tá iskra. ,,Ukážeš mi tu nejaké pamiatky, či máš iný plán?" spýtal sa. ,,Ehm, tu neďaleko predávajú španielskú zmrzlinu s názvom helado de amor a to znamená zmrzlina lásky, chcel by si ju skúsiť, pozývam ťa."   ,,Pozvanie sa príijma," usmial sa. Cestou tam sme sa rozprávali, sadli sme si na lavičku k fontáne a užívali si jeden druhého, keď sme dojedli zmrzlinu opýtala som sa: ,,Ponáhľaš sa domov? "  ,,Popravde ani nie, rodičia nie sú doma a s tebou je mi dobre, nikam sa neponáhľam." ,,V tom prípade mám pre teba prekvapenie Matesko môj . "