Everything is fake

POV: Tatiana ♥10♥

Po prebudení zo snáď najhoršej noci, som nechcela vyjsť von z izby. Najradšej by som ležala v posteli celé prázdniny. Dnes mám narodeniny, 18 rokov, som dospelá. Ešte pred mesiacom som  chcela urobiť výnimku a poriadne ich osláviť ale teraz už nie. Bolo asi už 14:30 keď som sa rozhodla zísť dolu pre nejaké jedlo. Rodičov som ignorovala aj keď mi blahoželali, zobrala som si jedlo do mojej izby a potom som už do noci pozerala seriály. Ideálny narodeninový deň pre mňa. 

Ubehlo už pár dní a ja som neopustila svoju izbu. Ani som poriadne nejedla. Všetkých kamarátov som od seba odohnala, tým myslím vlastne len Cami, s Nicol sa už nebavím a Adam? Od tej noci v klube som sa mu vyhýbala ako sa len dalo. Stále mi píše správy, ospravedlňuje sa a snaží sa mi to vynahradiť. Ale viete čo? Ja chlapa vo svojom živote nepotrebujem. Prečo musia byť ženy závislé od chlapov? Odteraz budem silná, nezávislá žena. A Cami je už zasa na prázdninách dom v Portlande. Písala mi či tam za ňou nechcem prísť, aspoň na mesiac. Chcem ale nemôžem. Rodičia, financie sú problém. Dnes by som si mala dať konečne sprchu a poriadne sa najesť.  Keď som vstala z postele, mama opatrne zabúchala na dvere mojej izby. ,,Môžeš." povedala som potichu. ,,Tatiana, mala by si sa pripraviť. Tvoj kamarát čaká v obývačke a je netrpezlivý." hneď ako to mama dopovedala, odišla. Kamarát? Určite Adam, iného kamaráta alebo skôr známeho, nemám. Ale keď mne sa tak nechce. Bude musieť počkať, potrebujem sprchu. Po nejakej tej dobe som vyšla z kúpeľne, dlhé, kučeravé vlasy som si nechala rozpustené a hodila som na seba tielko a kraťasy a moje najobľúbenejšie, pohodlné, biele converse tenisky. V obývačke už čakal Adam. Ak mám povedať pravdu, bol úplne rozkošný, tie jeho jamky vždy keď sa usmeje. Ale stále sme sa neporozprávali o tej noci  na párty ani o tom ako ma pred rokmi šikanoval za maličkosti, ktoré si všímal len on. ,,Prečo si vlastne prišiel?" spýtala som sa cestou z nášho domu. ,,Chcel som ťa vidieť a opiť sa s tebou, dievča, veď si mala narodeniny." zastavil sa a pozrel sa na mňa. ,,Adam, myslím pravý dôvod. Ja nie som hlúpa." Nemala by som to riešiť, mala by som byť rada, že mi niekto pomôže zabudnúť na Mira a na to, aká som bola hlúpa. ,,Veď to je pravda. No ale Cami mi písala, že nechodíš von, neodpisuješ nikomu, o tom som sa presvedčil aj ja, a chcel som ťa vytiahnuť von aj keby násilím." usmial sa a tie jeho jamky, ach Bože. ,,Ale prekvapivo to išlo veľmi ľahko." dodal. ,,Áno, nemá cenu sa brániť." Pokračovali sme v ceste ani neviem kam. ,,Kam ideme?" spýtala som sa po nejakej chvíli. ,,Do kina, na večeru, do klubu a do postele." žmurkol na mňa. Pozerala som sa na neho s otvorenými ústami. ,,Ty sa plánuješ so mnou vyspať? O to tu ide?" zastala som. ,,Tak si to pochopila? No, ak nemáš  protesty, tak áno. Ale ak máš, myslel som do postele, spať ako každý človek." Adam, Adam, Adam. ,,Tak to rovno môžeme vynechať kino, jedlo a môžeme hneď skočiť do postele, čo povieš?" neviem čo to do mňa vošlo. Možno, že som takáto a len sa to nejako snažím maskovať? Ale chcem ho vytrápiť, takže mi to nevadilo. S otvorenými ústami sa na mňa pozeral a kútiky úst sa mu vlnili do úsmevu. ,,Fakt?" spýtal sa. ,,Jasne, že nie. Poď už som hladná." zatiahla som ho za ruku a celú cestu som ho za ňu držala. Nahovárala som si, že som to urobila len pre trochu drámy. A je to tak, nie?