Everything is fake

Pov: Nicol ♥23♥

  Vstala som a obula som si papuče. Pretrela som si oči a odhrnula som záves na okne. Nebolo nič vidieť, tak som okno otvorila. Keď som vystrčila hlavu von, nemohla som uveriť vlastným očiam. Stál tam. Pred mojim domom. Pod mojim oknom. ,,Martin?!" zhúkla som.   Pozeral sa na mňa a usmieval sa.  ,,Čo tu robíš?" povedala som šeptom. Neodpovedal. Ukázala som mu aby počkal dolu a zatvorila som okno. Schmatla som zo skrine mikinu a vyšla z izby von za ním. 

Už nestál pod mojim oknom ale pred hlavným vchodom. Rozhliadla som sa okolo seba, no nikto okrem nás vonku nebol. Pristúpila som k nemu bližšie a povedala som: ,,Martin, čo tu robíš? Koľko je hodín!" Martin otvoril ústa akoby chcel niečo povedať, no hneď ich zatvoril. Pozeral sa mi do očí a ja som sa snažila jeho pohľadu vyhýbať. ,,Musíme sa porozprávať, ale nie tu," povedal po chvíli. ,,A kam chceš ísť? Veď je polnoc," pozrela som sa svoje oblečenie. Mala som len kraťasy, tielko, cez ktoré presvitali moje prsia, lebo som nemala podprsenku a mikinu. Prekrížila som si ruky na prsiach aby si to Martin nevšimol, no neskoro. Pozrel sa na moje prsia ale hneď odvrátil pohľad. Presne tak, Martin, nepozeraj sa na nich. ,,Poď," povedal a ťahal ma za ním. 

Zobral ma do bylinkovej záhrady neďaleko môjho domu.  ,,Je to tu pekné," povedal keď sme si sadli na drevenú lavičku natretú na bielo. ,,Je. Popravde sem ani nechodím," poobzerala som sa okolo seba, pekne to tu vyzeralo aj voňalo. ,,Prečo? Máš to blízko. Martin a to jeho rozoberanie nepodstatných vecí. ,,Ani neviem. Beriem to ako samozrejmosť asi," pozrela som sa na neho a stretli sa nám pohľady. ,,Ale mohli by sme už prejsť k tomu, prečo si prišiel?" dodala som. Martin sa nadýchol a spustil. ,,Neviem kde začať ale nechcel som len tak zmiznúť."  Čože? Toto je to najhoršie, čo mohol povedať. ,,Ale zmizol si a ja som sa cítila absolútne pod psa, vieš?" Povedala som to dosť sebavedome. Až príliš, asi preto, lebo som si z toho už nič nerobila. Nech sa stane čokoľvek, už som zmierená a už nebudem mať opuchnuté oči z toľkého plaču kvôli chlapom! ,,Viem, mal som ti napísať odkaz  alebo správu ale zľakol som sa.  Nechcel som sa s tebou hneď vyspať aby si si nemyslela, že som taký ale nemohol som ti odolať.  A potom som sa bál, že keď vstaneš, budeš toho všetkého ľutovať a už so mnou nebudeš chcieť nič mať." Čo mu mám na toto akože povedať? To je taký zbabelý , že utiekol? Nerozumiem mu. ,,Martin, keby si zostal, dozvedel by si sa, že by som s tebou chcela mať všetko. Ale ty si utiekol ako zbabelec a ja som sa cítila ako ľahké dievča," povedala som a vstala som z lavičky. ,,Maj sa," odišla som.  

,,Počkaj! Kam ideš?" zakričal Martin a počula som ako sa jeho kroky približujú ku mne. Zastala som. Stála som Martinovi chrbtom.  ,,Chcem len aby si vedela, že to chápem. Som hlupák." Stál tak blízko, oh. Neotočila som sa, nemohla som. 

Prešlo niekoľko sekúnd a už som Martina necítila za sebou. Odchádzal. Kurva, kurva, kurva!  Rozbehla som sa za ním a skočila som mu do náručia. Prekvapene sa na mňa pozeral, no ja som to ignorovala. Nohy som si omotala okolo jeho pása, rukami som mu objala krk a pery som priložila na tie jeho. Bozkávali sme sa tak vášnivo, že som nemohla dýchať. Hltali sme sa navzájom. Jeho ruky prechádzali po mojich krížoch až k zadku, ktorý mi mačkal. Jeho pery boli také mäkké, veľké a chutné, vedeli čo majú robiť. 

Po chvíli nadržaného bozkávania sme sa od seba odlepili. Martin ma pustil na zem a ja som sa mu pozrela do očí. ,,Chcem aby si vedel, že to chápem," usmiala som sa a Martin tiež.