Everything is fake

POV: Nicol ♥15♥

Celú noc som nemohla od šťastia zaspať, veľa som rozmýšľala a prišla som na to že to má takto celé byť, aj keď možno ostaneme len kamaráti, budem rada že ho nestratím úplne , mám ho veľmi rada a chcem aby bol šťastný, aj keby bol v náručí inej ženy. Tatiana mi stále neodpísala, ale našla som si správu od Martina , že sa teší a dúfa, že ma nesklame. Veď to skôr ja sklamem jeho, možno nebudem taká, akú si ma predstavoval, nesadneme si povahovo a nebude sa mu páčiť moje vnútro ani vonkajšok, ale nebudeme robiť urýchlene závere.

 Je 9:30 za pár hodín ho uvidím a ja ešte vôbec nie som pripravená , ale nevadí idem na to. Oblečenie som si pripravila už včera ale asi pozmením topánky, zdajú sa mi príliš drsné. Je toto vlastne rande či kamarátske stretnutie? Netuším, ale rada by som to vedela. Napíšem pre istotu Martinovi, či dnešok platí. ,,Ahoj Martin, prídeš dnes?" Neubehlo ani 5 minút a už odpísal, ako vždy. ,,Ahoj Nicol, to by som si nenechal ujsť, budem tam." Som šťastná ale bojím sa. Nenechám aby mi môj otec, alebo iný ľudia zničili dnešný deň. Netuším ako zakryjeme moje veľké kruhy pod očami, ale niečo vymyslím. Bolo by na čase, vstať z postele a začať sa chystať, idem najprv pozrieť, či je otec už konečne doma, potrebovala by som nejaké peniaze keďže som teraz dlho nebola na brigáde. Mama je v obývačke a spí otcovi na hrudi, wow takéto niečo som nevidela už veľmi dlho, že by konečne prišli lepšie časy? Nechce sa mi ich budiť, tak len vezmem otcovu kreditnú kartu, má ich asi 7 tak to snáď vadiť nebude . Za to ja mám len jednu, ktorá je v mínusy ale otca to nezaujíma. Aké boty si mám zobrať namiesto tých so zlatou prackou? Lodičky? Tenisky? Potrebujem kamarátku, nutne! Vezmem si čierne matné lodičky, snáď to bude dobrá voľba. Moje hnedé dlhé vlasy zapnem do ,,donutového" drdola a do uší si dám malé perlové náušnice. Chcem vyzerať elegantne aspoň raz za rok. Najprv si pôjdem umyť vlasy, urobím si masku, neskôr make-up , asi nejaký jemnejší a myslím že po tomto všetkom budem meškať, ako vždy. Martin býva 75 km odo mňa , máme sa stretnúť až okolo 16:00 , teraz je 13:00 takže všetko stíham. Neviem, či má Martin nejaký plán, lebo mňa nenapadá nič mám pre neho menší darček, keďže má rád Rytmusa zohnala som mu od neho mikinu. Dúfam, že ho to poteší keďže už som ho sklamala viac než dosť. Teraz idem relaxovať a uvidíme čo bude po tom.

 Milujem keď som v sprche a púšťam si popri tom pesničky, podľa nálady, tentoraz som  si pustila Usher- You remind me, v poslednej dobe moja najobľúbenejšia. Už mám za sebou skoro všetko, teraz už len treba čakať na hovor od Martina, že je na mieste. Kiež by tu pri mne bola Tatiana, už mi chýba až veľmi moc. Z dolu na mňa kričí mama že mi zvoní telefón, pocítili ste niekedy také šťastie, že ste mysleli že väčšie šťastie v živote nemôžete ani zažiť? Taký pocit mám teraz, skoro som spadla keď som utekala zo schodov, ale aj keby si zlomím nohu aj tak by som bola šťastná , lebo od Mateska ma delí len 5 minút cesty. Počujem po dlhej dobe jeho hlas ,,Ahoj Nicol, už som tu, pripravená?" ,,Ahoj, o chvíľu som tam."  Dobre, kľúče, darček, rozum snáď mám, môžem vyraziť. Pri odchode pozdravím mamu a po dlhej dobe poviem aj ,,Ľúbim ťa." ,,Nicol, počkaj nemáš horúčku? Aj ja teba dievčatko moje, ľúbim si ťa." Objali sme sa, dnes som ozaj šťastná. Nejdem pomaly ale normálne, ale priam utekám , takže už som skoro u kaviarne s názvom ,,Lovely place" a  vidím ho. Vidím ho, och, stojí tam s ružou v ruke a bonboniérou. To je také zlaté, ešte žiadny chalan to pre mňa neurobil stojím pred Martinom, naše pohľady sa strácajú ale premôžem sa na slovo, a cítim sa zahanbená, za to ako som mu ublížila. ,,Ahoj Martin". ,,Ahoj Nicolka, tak konečne sa vidíme, niečo pre teba mám". A podal mi ružu a bonboniéru. ,,Veľmi ti ďakujem, nezaslúžim si to, aj ja pre teba niečo mám". Vytiahla som z kabelky mikinu. ,, Dúfam, že ti nebude veľká." Videla som iskry šťastia v jeho očiach. ,, Veľmi pekne ti ďakujem, nikde som ju nevedel zohnať, ako sa ti to podarilo? Vážim si to." ,,Som rada, že sa ti to páči, môžeme si ísť sadnúť? Chcem sa s tebou porozprávať a nie je tu veľa ľudí, tak som rada".