Everything is fake

POV: Tatiana ♥18♥

Ležala som v Adamovom náručí v jeho posteli a čítala som knihu.Za posledné tri týždne som neskutočne šťastná.. Každý večer sme chodili von, rozprávali sa a objavovali dobrodružstvá. Je to ako rozprávka, sen, z ktorého sa raz zobudím. Toho sa bojím. Čítam a Adam zo mňa nespustí oči a popritom ma hladí na ramene. ,,Adam, rozptyľuješ mňa. Nesústredím sa," pozrela som sa na neho a on sa usmial. Vždy, keď sa usmeje, celé okolie sa rozsvieti. Milujem jeho úsmev.  ,,Keby si sa teraz videla aká si krásna. Strapaté vlasy, žiadny make-up. Ach, dievča, moje dievča," zobral mi knihu a odložil ju. ,,Čo robíš?" usmiala som sa. ,,To, čo som chcel urobiť už od tej doby keď sme sa pobozkali."  Adam si na mňa ľahol a podopieral sa lakťami aby mňa nezaľahol. Pozerali sme sme si do očí. ,,Pripravená?" spýtal sa a keď som prikývla, začal ma divoko bozkávať na krku. Robil mi tam cucfleky až to zabolelo. V mojom lone som cítila hrču. Všimol si, že som si to všimla ale nevadilo mu to a pokračoval ďalej. Vyzliekla som mu tričko a on mňa vyzliekol celú, zostala som len v spodnom prádle. Obaja sme boli usmiatí. Adam mal stále tepláky ale tričko spolu s mojimi vecami bolo hodené na kôpke na zemi. S úsmevom na tvári ma bozkával na bruchu a všade možne. Už to nešlo vydržať. Prehodila som ho na chrbát a sadla som si na neho. Horela som, celé telo mi horelo. Teraz som ho ja bozkávala všade. Zbehlo sa to tak rýchlo, že ani neviem ako. DOKONALÉ, to je slovo, ktoré vystihuje čo sa teraz stalo. To je to slovo, ktoré vystihuje Adama. 

Zaspala som. Myslím, že aj Adam. Keď som sa zobudila, Adam už bol hore. Nahí sme ležali a túlili sme sa k sebe. Tento moment si musím vryť do pamäti. Cítila som sa úžasne. Adam vedel, že to bol môj prvý sex a bol veľmi ohľaduplný. Myslím, že detské krôčiky sa vyplatili. Adam sa stále len usmieval. Dal mi pusu na čelo a povedal: ,,Tatiana Voronová, prisahám ti, že budeš vždy moja." Keby si len vedel, že  už dávno som.,,Zlato,si hladná?" spýtal sa  keď vstával z postele. ,,Ako vlk," usmiala som sa. Poriadne  som hladná, popravde. Bol to náročný tréning. ,,Hneď sa to nesie," obliekol sa zmizol do kuchyne. 

Adam ešte niečo vymýšľa v kuchyni, dúfam, že nezhoríme. Než som sa poobliekala, skontrolovala som si nové správy. Dve nové. Cami a... Miro? Oči mi vystrelili von. Čo chce? Oľutoval, že mi nevynadal tak to chce napraviť? Najprv som otvorila správu od Cami. Nič nezvyčajné nepísala, len či prídem za ňou do Portlandu. Rada by som, naozaj ale nemôžem.  Ani som jej radšej neodpísala, nechcem jej klamať.  Otvorila som správu od Mira a pomaly som sa začala obliekať. ,,Mohli by sme sa stretnúť?" napísal Miro. S pootvorenými ústami som to čítala stále znovu a znovu. Ako sa opovažuje mi teraz písať, keď som šťastná?! Začalo ma bolieť brucho. Chcem sa s ním stretnúť, ale nechcem. ,,Stalo sa niečo?" Počula som za sebou. Stál tam Adam s táckou a palacinkami. Palacinky, mmm. Hej, nemysli teraz na jedlo!  Tácku položil na stolík a sadol si ku mne na posteľ. ,,Láska?" dotkol sa mi ramena. Nevedela som či mu to mám povedať. Musím, nebudem ho snáď klamať. ,,Miro sa chce so mnou stretnúť," vyletelo zo mňa ani neviem ako. Nerozmýšľala som, rýchlo som to povedala. Adam sa nechápavo pozeral. ,,Ten Miro?"   ,,Ten Miro, ja... musím ísť Adam," zobrala som jeho ruku do dlane a pozrela som sa mu do očí. Čakala som. ,,Kvôli nemu si nevyšla niekoľko dní z izby," odvrátil pohľad. ,,A kvôli tebe som vyšla von," prinútila som ho pozrieť sa na mňa. ,,Adam Mercer, prisahám ti, že budem vždy tvoja." Pobozkala som ho. Súhlasil. Stretnem sa s Mirom.