Everything is fake

POV: Tatiana ♥20♥

,,Už si hotová? Neparáď sa na neho toľko. Ja som tvoj frajer," povedal Adam pred dverami mojej izby. Niekedy sa čudujem ako sa k nám dostal. Môj otec nemá rád, keď si domov vediem chlapcov, teda len jedného. 

S Mirom sme sa dohodli, že sa stretneme v polovici cesty. Nie je to fér aby za mnou prišiel po tom, ako som ho oklamala a nie je fér aby žena chodila za chlapom. Nechcela som si obliecť niečo vyzývavé ale chcela som zapôsobiť. Vonku bolo horúco, ako sa len v júli dá. Obliekla som si ľahké, krátke, červené šaty a sandáliky na nízkej platforme. Vlasy som si dala do drdolu, ktorý vyzeral nedbalo, ako náušnice som si dala stredne veľké kruhy a nedala som si make-up, pravdepodobne by mi z tváre zliezol, takže som si naniesla na pery hnedý rúž a na dlhé mihalnice trochu špirály. Posledný krát som sa pozrela do zrkadla a skontrolovala, či je všetko v poriadku. Šaty som si trochu stiahla dolu a uvažovala som, či sa neprezlečiem, aby to nebolo, že sa veľmi snažím zapôsobiť. Ale ja sa snažím na Mira zapôsobiť. 

Vyšla som z izby a Adam sa na mňa pozeral s pootvorenými očami ale s neutrálnym výrazom. Nemohla som posúdiť či sa na mňa hnevá alebo sa mu páčim. Celý týždeň mňa presviedčal aby som sa s ním nestretla ale zároveň vedel, že som tvrdohlavá, takže moje rozhodnutie rešpektoval. ,,Vieš o tom, že som tam mohol byť zatvorený s tebou? Už som ťa videl nahú, niekoľkokrát," žmurkol Adam. Mne sa podlomili kolená akoby som sa do neho znova zamilovala, stále dookola. Je vidno, že žiarli. Kto to by aj nie? Ale už som mu dala najavo komu patrím, len jemu. Aj keď je nahnevaný, robí žarty a to na ňom milujem. Naozaj som to povedala?! Naozaj. Ale zatiaľ nie Adamovi. Adam ma zavezie do kaviarne, kde sa mám stretnúť s Mirom.

  ,,Mohol by si byť tichšie? Mohli by ťa počuť rodičia. Nechcem počúvať prednášky o tom, že by sme mali používať ochranu a aké tabletky beriem, naozaj nie," porozhliadla som sa okolo seba. Sme tu len my dvaja. Postavila som sa na špičky, aj keď som mala topánky na platforme, Adam bol stále vyšší. Pozrela som sa mu do jeho krásnych, zelených očí a s úsmevom som ho nežne pobozkala. Krátky, nežný bozk mu asi nestačil. Chytil mi zadok a prisunul si ma bližšie. Bozkával ma vášnivo, bolo to nadržané. ,,Už musím, Adam," vyslovila som potichu, teda skôr zastonala, keď mi bozkával krk. Stále pokračoval viac a viac. Viem o čo mu ide. Chce aby som sa vrátila späť do izby, zavrela sa tam s ním a pokračovala s týmto. Jeho dotyky smerovali k intímnym partiám, keď vtom som začula niekoho potichu si odkašlať. Oh, nie. Otec. Preboha, ako dlho tu stojí. Rýchlo som sa od Adama odtrhla a odstúpila na míľu ďaleko. Adam si utieral rozmazaný rúž po tvári a žmurkal na mňa. Užíva si to, to je tak trápne, najradšej by som sa prepadla pod zem. ,,Nemali by ste už ísť tam, kde ste mali naplánované?" spýtal sa pokojne otec. Nevedela som čo povedať, rýchlym krokom som sa vybrala dolu schodmi a von. Adam mňa nenasledoval. Pozrela som sa za seba a videla som ako otec chňapol Adama za rameno a niečo mu pošuškal do ucha. Adam sa pred ním zatváril, neutrálne ale akonáhle sa otočil na mňa, škeril sa a smial sa. Nechápavo som sa na neho pozerala ale on len mávol rukou. 

Sadla som si na sedadlo spolujazdca v Adamovom aute. Pozerala som sa von z okna a s Adamom som neprehodila ani slovo. ,,Čo ti povedal?" spýtala som sa napokon. Adam sa usmial a zapol rádio, chcel pridať hlasitosť ale držala som mu ruku. Doriti aj s týmito tínedžerskými hormonmi. Cítila som elektrinu v končekoch prstov, myslím, že aj on to pocítil lebo ma obdaroval jednou z jeho poznámok: ,,Cítila si to? Toto cítim v celom tele keď som pri tebe. A teraz ťa veziem za chlapcom, ktorý to bude pravdepodobne cítiť tiež. A ešte ako si sa kvôli nemu vyparádila," povedal Adam s intenzívnejším tonom hlasu a pevne zvieral volant. ,,Adam, pozri sa na mňa," čakala som, kým sa nepozrel. Dotkla som sa jeho ruky so slovami: ,,Ver mi Adam, nechcem nikoho iného, len teba. Vždy to budeš ty, pamätáš?" Pozrel sa mi do očí ale ukázala som mu na cestu a usmial sa. ,,A keď prídem, budeš ma mať nahú. Nie je to lepšie, než v šatách?" dodala som. Pobozkal mi ruku a pokračovali sme rozprávaní o hlúpostiach. 

Dorazili sme na parkovisko pred obrovskou kaviarňou. Bolelo ma brucho, bála som sa. ,,Láska, zavolaj mi keď tu skončíš. Budem niekde poblíž," povedal a objal ma. ,,Napíšem ti správu," otočila som sa na odchod ale vtom ma Adam zdrapol za zápästie a pobozkal ma. Naše jazyky spolu tancovali ale povedala som mu, že by som už mala ísť. Pobozkal ma na čelo, nasadol do auta a odišiel. 

Vošla som do kaviarne a zhlboka som sa nadýchla. V kaviarni bola cítiť káva a sladkosti. Sadla som si u východu, aby mňa Miro našiel. Kaviareň je obrovská, s dvomi poschodiami a terasou. Vytiahla som mobil a čakala ma správa od Mira.

Miro: Už som tu, sedím hore. Kde si? 

Ja: Sedím u východe na ľavej strane. 

Skoro som zabudla, že Miro nevie ako vyzerám, takže by som ho mala nájsť ja.

Ja: Ja ťa nájdem, zostaň kde si.

Zdvihla som sa zo stoličky. A pozrela som sa okolo seba. Bolo tu neskutočne veľa detí, zrejme tu bol detský deň či čo. Popredierala som sa cez detí a vyliezla po točených schodoch. ,,Au!" vykríkla som. Niekto mi stúpol na nohu. Nechcela som mu hneď vynadať, keby to náhodu bolo decko. ,,Oh, prepáč. Nebolí ťa to. Dofrasa, celou váhou som ti stúpol na nohu," povedal muž. Keď som sa pozrela lepšie, videla som ho. On. On. Miro. V plnej kráse, ešte krajší ako na fotkách. Chcela som nejako začať konverzovať, keď som si uvedomila, že nevie kto som. S úsmevom som mu podala ruku so slovami: ,,Ahoj, Tatiana Voronová. Teší ma." Prezeral si ma od hlavy až po päty a nakoniec mi potriasol rukou a predstavil sa. 

Sadli sme si na terasu, ďaleko od všetkých detí. Bolo tu len pár dospelákov. Než prišla čašníčka sme sa trochu rozprávali, nič výnimočné. ,,Si krásna," povedal po chvíli Miro. Cítila som ako horím, určite som bola červená ako paradajka, usmial sa. ,,Vieš, keby si mi napísala normálne..." Nenechala som ho dokončiť čo chcel povedať, lebo som vedela čo chcel povedať. ,,Viem, ale nie si v mojej koži. Cítim sa neistá v určitých veciach. Teda cítila som sa," skočila som mu do reči. Neviem, či nevedel čo mi povedať ale bol ticho a prezeral si ma znova a znova a znova. Jeho oči pristáli na mojich plných perách. Určite nechcel byť nevychovaný ale doslova na mňa civel. Videla som ako ťažko prehltol. ,,Veď ja ťa poznám," vykríkol. S nechápavým výrazom som sa na neho pozrela aby pokračoval. ,,Nie, nepoznám. Ale videl som ťa raz. Vtedy na párty si spadla, bola si opitá a ja som ti pomohol vstať. Ja som vedel, že som ťa už niekde videl!" nadšene povedal. ,,Prosím, už tú moju trápnu chvíľu nespomínaj. Niekedy mám pocit, že som kôpka trápnosti," povedala som zahanbene.  ,,Nespomeniem, sľubujem."  

Rozprávali sme sa ešte veľmi dlho, o hocičom a musím povedať, cítila som sa s ním skvelo! Teraz sa ideme ešte niekam prejsť.