Everything is fake

POV: Tatiana ♥2♥

Vždy, keď mám zlú predtuchu sa niečo stane. A aj stalo. Zamilovala som sa do neho.  Tak bezhlavo ako sa len dá.  Ale nebudeme predsa prebiehať.

 Po tom ako sme urobili všetky možné opatrenia, Nicol pridala niekoľko úplne cudzích ľudí, čo je pochopiteľné, keďže sme FEJKY.  ,,Spím dnes u teba, Niki?" spýtala som sa. ,, Jo, už je veľa hodín." ,,čo teraz?" pomrvila som sa na obrovskej posteli. ,,čo keby sme pridali nejakých naozaj krásnych chlapcov a pohrali sa s nimi?" Nicol sa usmiala s tým jej šibalským úsmevom. ,,Keď si povedala pohrali, nemyslíš tým nič.. no veď vieš.." ,,Tánička, neboj sa. Bude to len žart, ktorý sa skončí rýchlejšie než sa začal." usmiala sa. ,,No dobre, verím ti." prisunula som si bližšie notebook a ťukala, ťukala až som sa zastavila nad jedným účtom. Nemal tam svoje meno ale keď som sa pozrela na jeho profilovú fotografiu, srdce mi začalo búšiť o sto šesť. Bol taký nádherný ako sa len dá. Bláznivý a zároveň elegantný. V jeho očiach som hneď uvidela, že je dobrý človek. Dá sa to vôbec? Odhadnúť človeka na základe fotografie? Do dnes som si myslela, že nie. Tento krásny chlapec, muž to zmenil. ,,No, tento sa ti páči teda!" vytrhla ma z veľmi hlbokých myšlienok Nicol. ,,Nie! Samozrejme, že nie!" vyhŕkla som behom sekundy. ,,Mne nemusíš klamať, zlatko. Ale nech je po tvojom,  nebudem ťa s tým trápiť, vidím ako ti tečie neviditeľný potôčik potu po tvári." zasmiala sa Nicol. ,,Haha, smiešne." strčila som do nej lakťom. Po chvíli hašterenia, sme mu poslali žiadosť o priateľstvo. Nevedela som síce ako sa volá ale vedela som že mi obráti život hore nohami. ,,Ale čo ja?" opýtala sa Nicol. ,,Veď hľadaj a nájdeš." vstala som z postele a išla som na toaletu.

 Keď som prišla späť do izby, niečo sa mi nezdalo. Nicol, jej oči žiarili ako tisíc hviezd v obrovskej tme. ,,Niki? Našla si svojho princa na bielom Mustangu? " zasmiala som sa nad vlastným vtipom. Taká som, smejem sa nad vlastnými vtipmi a nevadí mi to lebo nikomu inému moje vtipy smiešne neprídu. ,, Neuveríš čo sa stalo! Požiadala som jedného chlapca a behom sekundy potvrdil žiadosť!" stiahla ma na postel za ňou. ,,Pozri, vidíš? Už som mu aj napísala." ,,A potom hovor komu tečie potôčik potu po tvári." usmiala som sa. ,,Aha! Odpísal! Milujem chlapcov, ktorí odpisujú behom pár sekúnd!" Nicol bola úplne nadšená. Môžem povedať, že bol pekný ale ja som si v hlave vybavovala len jednu fotku človeka. ,,Dobre, chvíľu počkáme nech to nevyzerá, že čakáš na odpoveď a si zúfala, aj keď si." povedala som ale nevnímala ma. ,,Možno, že len tento večer nebude tak nudný." povedala Nicol a zasa sa šibalsky pousmiala.