Everything is fake

POV: Tatiana ♥14♥

Prebudila som sa v Adamovom náručí. Dlho som sa na neho pozerala. Spal tak pokojne a bol ešte krajší. Musím s tým prestať. Zrejme bol dlho hore, notebook mal zapnutý na stolíku. Hlava mi išla po včerajšku vybuchnúť. Už nikdy nebudem piť. Opatrne som vstala z postele aby som ho neprebudila, zobrala som si mobil a pred odchodom som sa na Adama ešte raz pozrela. Spal tak tvrdo, že aj keby som buchla dverami, nepočul by to. Na chodbe som si obula topánky. Nemala som mu nechať nejaký odkaz alebo také niečo? Asi nie, namýšľal by si, a ja tiež. Zbehla som dolu schodmi a bola som skoro už vonku, keď sa otvorili dvere a vošiel do nich Adamov otec. Nevedela som čo mám povedať, nepozná ma. ,,Ehm, dobré ráno," povedala som a nasilu som sa usmiala. ,,Asi si na odchode. Adam by sa mal už konečne spamätať, nemôže si sem vodiť ženy ako sa mu zachce. Dovidenia," ukázal na dvere. Cítila som sa pod psa. Trápne, zahanbene, nahnevane. Chcela som mu vynadať, povedať mu, že by sa so ženami takto rozprávať nemal. Nezáleží na tom, či je žena prostitútka, chudobná, bohatá, menej príťažlivá, so ženami by sa malo zaobchádzať s rešpektom. Nadýchla som sa, otočila k odchodu a silno som buchla dverami.  

,,Kde si bola?" spýtala sa mama s prekríženými rukami. Vybehla na mňa iba čo som prišla domov. ,,Prespala som u kamarátky, nič sa nedeje," bola som už na schodoch, keď v tom mňa chytila za zápästie. V momente som sa otočila a nemým výrazom som sa na ňu pozrela a hneď ma pustila. ,,Bála som sa o teba. Mohla si poslať SMS-ku." ,,Mami, môžem ťa uistiť, že som bola v najlepšom poriadku," zasa som sa nasilu usmiala, na každého sa dnes nútene usmievam. Veď som bola s Adamom, nedopustil by aby sa mi niečo stalo. Oh, vlastne dopustil, keď na hodinu zmizol si užívať. ,,Môžem už ísť do izby?" spýtala som sa. ,,Nemôžeš, ségra." odpovedal za mamu brat, ktorý vyšiel z kuchyne. ,,Hej, nebuď trápny," ukázala som mu prostredník, keď sa mama nepozerala. Patrik, môj brat, sa zasmial. Pozrela som sa na mamu a nadvihla som obočie, prikývla. Utekala som po schodoch a hneď, ako som prišla do izby som si ľahla. Rozmýšľala som nad tým, ako už nič nebude rovnaké, náš vzťah s Adamom. Na moment som zatvorila oči a zaspala som. 

Keď som sa zobudila, pozrela som hodiny na mobile, bolo o pol šiestej večer a mala som štyri nové správy. Adam, Adam, Adam a Cami. Najskôr som si prečítala správu od Cami: ,,Ahoj, Tatia. Už si si to rozmyslela? Prosím, prosím príď," Cami tam pridala aj smutných smajlíkov. Naozaj chcem za ňou prísť ale nestihla som sa o tom  ani porozprávať s rodičmi. ,,Cami, dnes ti dám ešte vedieť." Teraz som sa vrhla na správy od Adama. ,,Prečo si mi utiekla? To bolo veľmi kruté, vieš," prvá správa. ,,Prepáč mi za otca. Nevedel, že si kamarátka. Prepáč." Nemusel sa ospravedlňovať, on za to nemôže, nemôžeme za to, akých máme rodičov a  do akej rodiny sa narodíme. ,,Nechceš si dať filmový večer? Pizza, seriály a filmy?" Neviem, naozaj neviem o čo mu ide. ,,Snáď si ma nevymenila za niekoho iného, ja som tvoj najlepší kamoš," myslí si, že je vtipný. Najlepší kamarát. ,,Ja čakáám na odpoveď, Tata,"  dočítala som poslednú správu. Myslí si, že som on? ,,Nie, nevymenila som ťa za nikoho. Nie som ty, nezmizla som na hodinu s inou ženou, kým jedna na teba čakala, kamarát môj," napísala som mu a v momente som to oľutovala. Teraz si bude myslieť, že žiarlim. Napíše niečo v zmysle: ,,Oh, Tata nám žiarli. To je sexy." Určite to tak bude, som si istá. ,,Za pol hodinu som u teba, porozprávame sa," po chvíle rozmýšľania napísal. Takúto odpoveď som nečakala. Prečo som to len spomínala? Radšej by som sa hádala cez správy, mohla by som si rozmyslieť, čo napísať. Teraz príde a miesto rozprávania sa budem len rozpačito pozerať a nepoviem to, čo chcem. Budem ho čakať v obývačke aj s Patrikom. Nech si nemyslí, že s ním budem osamote.