Panna prežitia [1] - OPRAVUJE SA

8; Ako sa učí vzdoru (1. časť)

"Hrá s nami hru a my sme bezmocní na šachovnici jeho nocí, dní."

-Omar Chajjám

Hlavu mala sklonenú, aby jej nikto nemohol hľadieť do očí. Vedela, že neskôr dostane vynadané za to, že prišla na schôdzu Nižšej rady o hodinu neskôr. Nechcela však riskovať, že by sa stretla s Fredom, ktorého príchod mal byť ohlásený. Po poslednej noci, počas ktorej opäť uzrela svoje najtemnejšie spomienky, by nebola schopná naňho hľadieť, nebola by schopná sa s ním zhovárať a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Radšej riskovala hnev zástupcu Severného krídla, akoby niečo také podstúpila.

Aj tak sa nič zaujímavé nedialo. To, čoho bola svedkom, bol len rýchly prednes Zareva o tom, že o poldruha týždňa príde December Dnerie, následníčka Murtocy prezývaná Ľadová princezná, ktorá sa chcela podieľať na výzdobe a prípravách Zimných osláv, ktoré sa tento rok konali práve v Penaeri. Cleo sa uškrnula, keď bola táto téma načrtnutá, lebo všetci sa tvárili, ako keby o tom počuli prvýkrát, a nie na každej schôdzi od Jesenných kajaní.

Ďalším bodom na zozname bolo zbežné prebehnutie záznamov neratiov a generála. Celý čas dávala pozor na napätie, ktoré vládlo medzi Toreasom a jeho bratom Dorniusom. Vedela, že spolu normálne neprehovorili už niekoľko mesiacov, ak to neboli aj roky, a Tor svojho príbuzného skutočne nenávidel. Napriek tomu sa však pravidelne stretávali na zasadnutiach alebo pri výnimočných príležitostiach, lebo tak prikazoval zákon.

Čakala len na to, kedy jej pán oznámi, že priviedli Eeghta Evasiana, ktorý im má pomôcť s nájdením Zlatej knihy, aby mohli obnoviť rovnováhu mágie, ale nič také sa nestalo. Čudovala sa tomu. Čo sa mohlo pokaziť? Vari Zarev z Eeghta nedostal potrebné informácie? Odmietol mága boja zradiť svoju rodinu? Alebo starec uveril slovám mladíka, že je najsilnejším mágom svojej doby? Predpokladala, že Zarev sa nenechá zlákať takýmito detskými rečami. A predsa ho nepredvolala pred radu, ktorú po niekoľkých minútach ticha a bežných príkazoch okamžite rozpustil.

Vstávala a zberala sa na odchod, keď ju zrazu Zarev zastavil: „Cleontyne, zostaň tu, s tebou potrebujem ešte rozprávať."

Zrazu stála na mieste ako zamrazená a pomaly sa otočila na päte. Nemala ani predstavu o tom, čo by od nej pán Sharu mohol chcieť. Splnila všetko, čo mala, pravidelne chodievala vypomáhať do liečební s upratovaním, plnila tréningový plán a dokonca aj úspešne splnila misiu so smiešnym časovým obmedzením. Mohla niekde pochybiť? Mohla sa nevedomky dopustiť nejakého priestupku?

„Čo by ste potrebovali, pane?" spytovala sa potichu, akoby nechcela, aby ju niekto počul, hoci to bolo úplne irelevantné, pretože v miestnosti zostala s vrchným mágom sama. Napriek tomu sa jej zdalo, že ju môže niekto počuť.

„Rozprával som sa s Eeghtom Evasianom o vašej misii, jej priebehu a Zlatej knihe. Prezradil mi prekvapivé informácie, ale tie budeme riešiť, až keď sem dorazí. Mal by tu byť o pár minút a bol by som rád, keby sa tejto konverzácie zúčastnila aj Elea, ale tá bohužiaľ bude musieť ešte niekoľko dní pobudnúť u liečiteľov. Kým tu náš spoločník nie je, chcel by som s tebou prebrať ešte jednu dôležitú záležitosť."

„Akú, pane?" riekla, lebo vedela, že sa to od nej očakáva, hoci nepochybovala, že Zarev by jej to povedal aj sám. Potrebovala však celý proces rozhovoru urýchliť, pretože jej bolo nepríjemné tráviť v jeho prítomnosti čo i len minútu nepovinného času naviac.

„Vyššia rada odhlasovala, že s Eleou Ya Amar ste preukázali Sharu dostatok odvahy a vlastností, aby ste mohli byť povýšené na bojovníčky," vysvetlil starec s očami najtemnejších nocí prelínajúcich sa s jasnými ránami. „Vykonali ste toho dosť a väčšina misií, na ktoré ste poslané, skončí úspešne. Taktiež tu zavážil aj fakt, že ste vo veľmi mladom veku stali najsilnejšími mágmi Sharu a dokázali ste tak aj naplno využiť svoje schopnosti, ktoré sa vďaka výcviku dajú občas nazvať aj nadpriemernými."