Panna prežitia [1] - OPRAVUJE SA

31; Piesne priateľstva (1. časť)

"Fília - láska k priateľom."
-grécke odvetvie lásky

Sedel pri nej už niekoľko hodín na drevenej stoličke, opierajúc sa o ruky položené na kolenách. Počas tých nespočetných chvíľ, čo na ňu hľadel, mal Toreas Chapel dosť času na premýšľanie a oľutovanie posledných slov, ktoré si pred jej odchodom vymenili. Boli to jeho nočné mory, to, ako mu povedala, že mučila, to, ako ju obvinil z vyzradenia jeho tajomstva, hoci to nemohla byť pravda. Vedel, že to nemohla byť pravda, predsa tomu vtedy nedokázal uveriť.

Bolo to len pár dní – či možno už týždeň? – odvtedy, čo sa spred stajní začala valiť moc slnka, pulzujúca v nekonečnej sile, v nekonečných množstvách. Zbehlo sa tam v priebehu krátkych sekúnd až príliš veľa ľudí, no predsa sa mu nejako podarilo dostať do predného radu práve v tej chvíli, keď z oslepujúcej, neznámej žiary vystúpila Elea Ya Amar. 

Bola celá pokrytá čiernou hmotou, v očiach s toľkou únavou, až sa bál, že na mieste odpadne od vyčerpania. Zbadala ho temer hneď, ako sa zorientovala, a pristúpila k nemu, nezrozumiteľne si niečo mrmlúc. Spomínal si, že ju vzal za ruku a prikázal niekomu, aby doviedli liečiteľov, ktorí by sa o ňu postarali. Vtedy začal mág somnium vrieskať a vytiahol zakrvavený meč, ktorým sa začal oháňať.

Bláznovstvo, pomyslel si vtedy, keď sa k nej pokúsil dostať. Hľadela naňho s ošiaľom v očiach, z pier sa jej dralo len jedno slovo, ktorému konečne rozumel. Cleo. No keď k nej chcel pribehnúť, keď sa jej chcel opýtať viac, padla k zemi a hlavu si udrela o kameň. Bol by ju i ratoval, i sám by ju odniesol do liečební, keby sa v mocnej žiary neobjavil Frederick Neeras, s rovnakým pohľadom šialenstva ako zlatovlasá dievčina ležiaca mu pri nohách.

No zdalo sa, že tento člen výpravy, ktorá opustila Shar pred skoro dvoma mesiacmi, bol viac pri zmysloch. Okamžite, ako ho zazrel a spoznal, bežal k nemu z úst sa mu drala prosba o pomoc. No i on vyzeral, že v bdelom stave tiež už dlho nevydrží. Toreas z jeho slov nepochopil ani polovicu toho, čo mu bolo adresované, no dovtípil sa, že Fred ho žiada, aby priviedol nejakých vojakov a prekročili hranicu svetla – Portál, ak správne rozumel – lebo na druhej strane bola Cleo. Vraj nemusela mať šancu na návrat, vraj tam mohla zomrieť, nechaná napospas dorchainom, tým stvoreniam z rozprávok, ktorými sa strašili malé deti. On sám nevedel, či by splnili Neerasove želanie, alebo nie, no o toto rozhodnutie ho ušetril ďalší člen ich výpravy.

Alebo skôr členovia, pretože pohasínajúcu žiaru prekročil Eeght Evasian v náručí s bezvedomou Cleo, ktorá zvierala niečo, čo sa až príliš nápadne podobalo na knihu sochy Eviah v Kostole ruží. Eeght bol z nich jediný, kto vyzeral, že by vedel povedať niečo zmysluplné. No on len kráčal ďalej, akoby mu nepatrili pohľady všetkých prítomných. Pristavil sa až pri ňom so slovami: „Ešte žije, ale potrebuje liečiteľa." A nedbajúc na Frederickove prosby, na jeho pokusy o to dostať sa k nim a presvedčiť sa, že Cleo je v poriadku, sa rozbehol smerom, ktorým, Toreas predpokladal, boli liečebne.

No to bolo pred niekoľkými dňami. Odvtedy sa o tejto štvorici začali šíriť pozoruhodné zvesti a povedačky. O samotnej Cleo Velleity sa hovorilo ako o najmocnejšom mágovi slnka, aký kedy chodil po Cylieme, pretože nebolo možné, aby s toľkými zraneniami, ktoré utŕžila, bola schopná vyčarovať ešte slnečný Portál, navyše keď mágia slabla.

Toreas sa nad tým vždy len pousmial a dúfal, že jeho priateľka je skutočne tak silná, ako sa o nej hovorí. Dúfal, že sa prebudí. Všetci jej priatelia totiž už boli zotavení natoľko, aby nemuseli byť pod dozorom v liečebni, len ona sa ešte ani len neprebudila.

V tej chvíli, akoby to jeho myšlienky privolali, čiernovláska pred ním otvorila oči a zahľadela sa naňho. Videl na nej, že sa ho snaží spoznať, že v prvej chvíli svojho prebudenia ho nevedela rozoznať.

Netušil, či jej tým chcel dopomôcť, alebo to spravil z čírej úľavy, že je v poriadku, no postavil sa a sklonil sa nad ňu. Oslovil ju potichu, on sám skoro neuveril tomu, že tie slová zazneli nahlas. „Cleo," šepol, keď sa ich pohľady stretli.

Chcel sa otočiť a zavolať liečiteľku, no Cleo, ktorá dovtedy pokojne ležala, zrazu naplo. Dokázal len sledovať, ako sa dievčina prudko posadila, potom cítil, ako mu smradľavá hmota pristála na topánkach. Opäť ju naplo, no to už len naprázdno kašľala a lapala dych, dusiaca sa, akoby jej telo zabudlo, ako má pracovať. Ruku si položila na hruď, možno vo viere, že tak pľúcam pripomenie, ako sa má dýchať, ako sa má žiť. Lenže namiesto toho si do kože zaborila nechty a spod prstov sa jej začala valiť krv.

Toreas ustúpil o niekoľko krokov, zhadzujúc tak stoličku, na ktorej sedel. Netušil, čo má robiť, ako má zareagovať, len sa bezmocne prizeral na svoju dusiacu sa priateľku.

„Pomoc!" skríkol, stále nespúšťajúc pohľad z čiernovlásky so zakrvavenými rukami. „Pomoc!" ozval sa ešte raz, v nádeji, že ho niekto započuje. „Dusí sa!" dodal ešte, no to už to miestnosti vbehli zo tri liečiteľky, skláňajúce sa nad Cleo, ktorá opäť upadla do hlbokej ničoty spánku.