oči mi napĺňa červeň
zrkadlo odmieta môj odraz
po ramenách ma hladí plaz
vášeň sa prediera cezeň
pokožka mi stvrdne
prúd strachu ma udrie
ston túžby sa von predrie
až na kolená padnem
horúci plameň prejde mnou
chladný kameň studí
nič viac neodpudí
tú slasť krvi stou
chce sa to vydrať von
niet však úniku
neprestajne, bez oddychu
číha na mňa zver z krov
pery vysychajú, vlasy vlhnú
dostáva sa do mňa
tuhý plameň ohňa
sny sa tratia, túžby ma opúšťajú
nič po túžbach, nič po snoch
zostala hanba
to nebude úloha snadná
plazím sa bez sily po prstoch
had ma opúšťa, zanecháva hanbu
tú ohavnú nečistotu
tú horkú cudzotu
zanecháva had, tú chýrnu grófku chabú
za mnou vreskot, ošiaľ
derie sa im z hrdla
do hrdla som ju bodla
kto tú krutosť do nás zasial?
diabol sa vyškiera slastne
oči ma štípu
jed vlieva do šípu
od nadšenia ho strasie
kedy ho do mňa strelí?
či musím trpieť
a či uvädnem
obete v mučiarni zmodreli
horúčava, mráz, hmla a ľad
farby sa vlnia
mňa viac nenaplnia
je to mrazivý pohľad
pokazená trúba, chorál mŕtvych
kŕč ma schytí
už sme dobytí
už sme v rukách diablovych
sťa vlk na mňa zuby cerí
skryje ma v strachu
a ja ležím v prachu
plazí ku mne jazyk jašterí
čo je to za obluda?
krv sa zo mňa valí
chabnú mi svaly
nik ma viac neudá
berie si ma obluda
pľúca mi napĺňa krvou
obluda ma berie do krov
cesty viac späť niet
v krvi sa topí svet
spolu so mnou
