fialová žiara, nekonečne dlhá čiara
vedie nás dvoch hustým lesom
to je mágia už praprastará
vedie nás pod skalami plesom
dotkni sa ma, nebudem tak sama
sme v bezpečí s veľkým patrónom
obracia sa mesačná tmavá strana
svojím striebrým zubatým úsmevom
vo fialovej žiare, špirálovej čiare
držme sa spolu, vpred kráčame
naše duše kvitnú, nie sú tak staré
tak si ich strážme, tak si ich strážme
dívam sa ti do očí, vidím sto nocí
prežitých v hlbokej temnote
tu vzniká hmota, dokola sa točí
v tej neskutočnej nahote
tak sa dajme spáliť, poďme stvárniť
čo proroci predpovedali pred vekmi
v tesnom objatí, nedajme sa zmariť
lebo naše duše letieť túžia s vtákmi
hviezdny prach, opadá strach
rozlieva sa nám v tvárach
prijmi ten starý liek odo mňa
naše duše spojené su odo dňa
energia napína dušu, ako lovec kušu
prekročme tie hranice, zbytočné sú
vystreľ šíp s hviedznym prachom
napni aj mňa, nech netrpím strachom
v melódii vesmírnej, v žiare mesačnej
nikdy sa neopustime, prisahaj mi
nech stúpne sláva mysle statočnej
odhaľme sa našimi obomi stranami
