Niet viac cesty späť či ďalej
Tuto končí nekonečná alej
Duchom sa potácam lúkou
Za prítomna hnilých zvukov
Chladným chodníkom idúc
Chytá ma triezvo ostrá noc
To ja sa potácam opustená
Akoby ópiom omámená
Tu sa to opakuje dokola
Tu sa dobro nechová
Lež chudoba a hladomor
A zúfalé výkriky z komôr
Je tu neustále nad ránom
Slnko však viac nesvitne
A nočná mora nezhynie
S lucidným snom splynie
Za šera ma vyzývajú mŕtvoly
Chodiace po kostre stodoly
Plamene šľahajú kade chodia
Z plameňov sa ďalšie rodia
Nenasýtené deti smrti volajú
Po síre dychtia, plačú, zúfajú
Nik ich nenakŕmi a nepočúva
No oni idú inam, neumierajú
Nesmrteľná túžba po jedle
Ich do zabudnutých rohov
Mŕtvolným tempom vedie
Kým nemajú krčah s vodou
Kde je voda, aj jedlo je tam
Hľadiac strachom sa metám
Bo tam nové duše vznikajú
A nové telá získavajú
Ak sa tam plamienok dostane
To nesmiem však dopustiť
Apokalypsa na svete nastane
Od síry a dymu sa bude dusiť
Hniloba, pleseň, smrteľná pieseň
Dočká sa niekto spásy, slobody?
Či sa vhodia do horiacej vody
A počkajú, kým skončí jeseň?
Zväčšuje sa majestátne inferno
Tu končí tisíc nesplnených snov
Tu začína stovežatá pevnosť
Mučenia a hriechov tu nikdy dosť
