ja viem, bolo to dávno
nemala som to právo
ti povedať, že mi chýbaš
a snívam,
že nado mnou rozmýšľaš
hádam,
že nie v zlom, bolelo by to
ale zaslúžim si to.
myslím,
že dnes je ten deň,
kedy ti povedať,
že som opustila svoj tieň
netrúfam si zabúdať
na chvíle, keď sme my
boli len sami
len my sami spolu
niekde v rokline, dolu
pod lesmi, skrytí pred realitou
blúdiac dejinami
so všetkou tou chuťou
prechádzať sa neznámymi miestami
a mám pocit,
že sa tam chcem vrátiť
s tebou
všetky tie spomienky zas zažiť
s tebou
byť v objatí, snívať o šťastí
len ja a ty
vo farebnej priepasti
špinavé šaty
od farieb, ktoré nás zafarbili
zo snov
v ktorých sme o slobode snívali
tak na mňa nespomínaj v zlom
ja viem, veľa chýb spravila som
ale ver mi,
bolo to nevedomky
myseľ sedemnásťročného dievčaťa
je ako kroky mesačného mačaťa
krívaš, padáš no snažíš sa
ideš ďalej
pred očami druhých pražíš sa
a stále zlyhávaš
ale ja viem
ja proste viem
že ma máš na mysli
a hoci ti možno nechýbam
- och, ty nie si zlý -
takým myšlienkam sa vyhýbam
na mňa nespomínaš v zlom.
