Moria, oceány, nekonečné vlny,
odneste odtiaľto všetky moje viny!
Po pláži kráčam, piesok teplý sa vrýva,
ale nechce prezradiť, čo všetko more skrýva.
More, mocné si, vypočuj mňa úbohú,
odnes ma preč! Nezvládam svoju úlohu!
Roky kráčam po zemi, ktorú ty obmývaš
a ja sa strácam, tak hovor! Čo skrývaš?
Odnes ma hoc aj do horúcich pekiel,
lásku nenachádzam, šťastiu zamávam,
keď okolo mňa prebehne, toľko toho neviem!
Hlúposť ľudská vládne, už to nezvládam.
Odovzdám ti dušu moju prostú,
moje a jeho ruky v hrobe nezrastú.
Neuzriem viac tieň jeho očí a viem,
že ak áno, od horúčky v duchu vzplaniem.
More, more, uhas moju horúčku,
v duchu ma požiera, srdce roztápa,
ak to tak malo byť, nezvládam skúšku
a vo vlastnej chybe sa utápam.
Poseidon, Poseidon, ty moru vládneš,
mňa, úbohé stvorenie, odovzdať peklu zvládneš.
Posiedon, Posiedon, boh mora, vody,
unes ma od pozemského zla zrody.
A keď ma unesieš, telo moje zmeň
na bielu penu lemujúcu pláž.
Nech nezostane po mne ani tieň
a jeho, moje srdce mu patrí, pozorne stráž.
Kráčam do tvojho kráľovstva vody
s vzpriamenou hlavou, s úsmevom na tvári,
posielaš ku mne svoje prúdy,
znamená, že ma prijímaš, zapíšu to knihári
chytíš ma za ruku, naposledy sa nadýchnem
pozemského vzduchu, plného agónie,
ťaháš ma dolu, nižšie a nižšie,
lúčim sa so Zemou, konečne si oddýchnem.
