sedím bez myšlienok
hľadím do plamienka
a jediné čo zostalo
je po tebe spomienka
pripomínaš mi tisíce
mušiek svatjanských
na oblohe visiace
perseidy nebeských
svietiš v tme v temnote
nezhasínaj ó nesním
takto žijem v pohode
bez citu či s ním
plamienok sa vrtí
spomienka škrtí
všetky slová moje
tie odpláva more
kroky vábne
po podlahe
na kameni my
v tanci s jedmi
