OSUD-Za obzorom Diel 2.

Nováčik

,,Tak čo budeš hovoriť, votrelec?!" zakričal na Saru ten zlatistý vlk a vyceril na ňu všetky zuby. Len teraz sa Sara spamätala a začala sa vykrúcať zo zovretia toho zlého vlka. Mohla sa snažiť ako chcela no vlk bol príliš silný. ,,Len si nemysli že ťa tak ľahko pustím! Tak hovor ako sa voláš?!" znovu na ňu zakričal ten vlk a hlasne zavrčal. Je to beznádejné...je príliš silný. Možno by som mala začať hovoriť, vyzerá naozaj nebezpečne. Hovorila si v duchu Sara ale vlkovi už došla trpezlivosť. Schmatol ju za ucho a začal triasť hlavou. Sara začal zavýjať a kňučať od bolesti a tak ju vlk pustil. To však nemal robiť pretože sa Sara rozbehla, a keď sa Sara rozbehne tak ju len tak niekto nedoženie. Ako bežala počula za sebou bežiace labky, no boli ďaleko. Bežala naspäť do lesa kde sa vlkovi rýchlo stratila a tak len čo uvidela úkryt okamžite doň vliezla. Skryla sa v malom výklenku z kameňa neďaleko potoka, ktorý tadiaľ tiekol. Len teraz pocítila ako sa jej teplá krv hrnie z ucha a celú tvár má od nej zašpinenú. Mohla by zísť dole k potoku a umyť sa ale teraz je to príliš nebezpečné, ten vlk by ju mohol chytiť a potom...na to už radšej ani nemyslela. Ako sa tam krčila započula kroky. Žeby vedel že sa tu ukrývam?! To nie prosím, hviezdny vlci ochránte ma! Sľubujem, že vám potom donesiem obeť a budem tým najepším vlkom, len prosím nech ma nenájde! Hviezdny vlci akoby vypočuli jej prosby a kroky čoskoro zmizli. Keď sa Sara opovážila vyjísť von z úkrytu zistila že slnko už čoskoro zapadne a ona v ten deň ani len nejedla. Musí nájisť potravu ináč bude slabá a pri ďalšom stretnutí s tým vlkom by sa to nemuselo skončiť dobre. Sara podišla k potoku a umyla si tvár, ktorú mala celú od krvi. Potom sa začala rozhliadať okolo seba a vetriť korisť. Čoskoro zacítila pach vyhladovanej líšky, ktorá bola taktiež na love. Tá líška určite vie kde v je jedlo, mala by som ju nasledovať. Sara ju čoskoro vystopovala a to ju priviedlo k obrovskému jazeru. Bolo skoro také veľké aké bolo jazero v teritóriu svorky od ktorej utiekla. Zbadala líšku ako chodí okolo zamrznutého jazera a sliedi po koristi. Líška začala vetriť korisť a zodvihla svoj dlhý červený ňufák vysoko do vzduchu. Saru v ten moment ovjala pôvabná vôňa ulovenej koristi, ktorá išla smerom od zamrznutého jazera. Aj líška ju zacítila. Pomyslela si v Sara keď uvidela líšku bežiacu k zdroju pachu. Sara sa taktiež rozbehla a čoskoro líšku prebehla. Netrvalo dlho a dostala sa k mŕtvej rybe.

,,V tejto dobe je dobré každé sústo. Hviezdny vlci, ďakujem vám za to že dnes nazaspím s prázdnym žalúdkom." Povedala Sara a pustila sa do jedla no skôr ako stihla prehltnúť prvé sústo započula praskutie ľadu a následné zakňučanie. Sara vyskočila na všetky štyri a začala sa rozhliadať okolo seba kým neuvidela puklinu v ľade, v ktorej sa hmýril nejaký veľký tvor. Sara ani neváhala a rozbehla sa tomu tvorovi na pomoc ale keď dobehla k pukline...
Vo vode bojoval o život ten mladý zlatistý vlk so zelenými očami a snažil sa vyškriabať na ľad ale dajako sa mu to nedarilo. Už sa chcela Sara obrátiť a ísť preč ale ten vlk jej venoval prosebný pohľad a Sara mu nedokázala odoprieť pomoc. Keď ho uvidela neskutočne jej pripomenul Gasp a ona by jej nedokázala odoprieť pomoc. Vlci si majú pomáhať. Povedala si v duchu Sara a schytila zlatistého vlka za šiju. Tiahla ho z vody no vlk bol veľmi ťažký a tak sa Sara natrápila kým ho dostala z vody. Keď sa tak stalo obaja klesli na zem a unavene dychčali. Zlatistý vlk sa na Saru usmial a keď sa rozdýchal povedal: