OSUD-Za obzorom Diel 2.

Dávaj si pozor na jazyk

Hollow zodvihol hlavu a pozoroval oblohu, ktorá bola ako vždy sfarbená do šeda. Mraky boli však ešte viac tmavšie a to nasvedčovalo tomu, že bude v ten deň pršať. Bol to deň kedy sa Hollow spamätal z bolestivého úderu do hlavy. Stále bola jeho hlava obviazaná a on len tak nečujne ležal na tráve. Slnko bolo schované za mrakmi no odhadoval, že je okolo obeda. Bol v tábore zatiaľ čo ostatní učni boli s Lionom na love. Hovoril, že by bolo pre Hollowa lepšie ostať v tábore. Jeho matka a otec boli tiež preč a mladý hnedý vlk sa nudil na smrť. Položil si hlavu na labky a len tak nečujne sa pozeral do prázdna. Bol by aj zaspal keby v ten moment nezazrel v neďalekom kroví pohyb.
Okamžite to upútalo jeho pozornosť a on zodvihol hlavu. Následne sa postavil a rýchlo docupital ku kroviu. Nasával vzduch a zachytil pach, ktorý ho veľmi prekvapil. Bol to pach jeho prvorodeného brata. Ihneď sa mu pri predstave jeho vlastného brata zhoršila nálada. Mohol by to nechať tak a neskôr oznámiť otcovi, ktorý by ho potrestal za neplnenie si úloh ale on urobil niečo úplne iné: začal ho stopovať. Rýchlo sa rozbehol za pachom a čoskoro našiel aj stopy v čerstvom bahne. Ovoňal ich a mal pravdu, boli jeho brata. Pridal do kroku aby ho dostihol čo najskôr. Dobehol až do listnatého lesa, na čistinku kde rástla pekná trávička. Zodvihol ňufák a ochutnával vzduch no pach, ktorý dovtedy prenasledoval akoby sa vytratil. Zafúkal vietor a on pocítil mráz na chrbte. Vietor bol naozaj studený. S vetrom prišiel aj dážď. Malé kapky začali dopadať na zem a na jeho kožuch. Teraz by ho už nedokázal vystopovať a tak sklonil chvost a chcel sa otočiť a odísť.
No skôr ako to stihol vyskočili z krovia štyri líšky. Začali vrčať a dali sa do bojového postoja. Hollow ostal vydesene stáť a chvost si skrčil pomedzi zadné labky. Jednu alebo dve by porazil ale proti štyrom nemal žiadnu šancu, hlavne nie keď je zranený. Líšky začali okolo neho krúžiť a popritom ho vždy nejaká kusla do labky alebo do chvosta. Hollow zavrčal no nepomohlo to a tak skúsil plán B. Ohnal sa zubami po prevej hrdzavej potvore, ktorú videl no ta sa mu ľahko uhla a uhryzla ho do ucha. Hollow s nimi začal bojovať. Zahryzol sa jednej do chvosta no v ten moment mu už ďalšie dve vyseli na hrdle. Potriasol sebou aby ich striasol a opäť zavrčal. Líšky mu to opätovali a začali opäť dorážať. Vyskočili na neho a pritlačili ho k zemi. Začali do neho zahryzávať a vytrhávať z neho kusy srsti. Hollow cítil ako sa z neho leje krv, už zase. Snažil sa ich zo seba striasť no líšky sa držali ako kliešte. Nenapadlo ho nič iné ako sa v zúfalstve rozbehnúť preč. Jedna z líšok mu chvostom zakrývala tvár a tak Hollow nevedel kam beží. Ako bežal zrazu pocítil pod labkami menšiu zmenu - jemnú trávu, ktorá rástla v lese vymenila suchá žltá tráva. Líška, ktorá mu chvostom zakrývala oči zrazu spadla a za ňou nasledovala ďalšia. Hollow ešte pridal aby líšky striasol všetky. Rýchlo sa otočil a utekal naspäť do lesa v nádejí, že utečie ich očiam. Keď prekročil hranicu lesa spadla z neho aj posledná líška a on sa konecne cítil voľný. Utekal lesným podrastom ako najrýchlejšie vedel a počul ako hlasné škreky líšok miznú v diaľke. Pred ním sa zrazu objavil veľký spadnutý strom. Začal bežať ešte rýchlejšie aby mal dostatočnú rýchlosť na veľký skok. Keď bol ešte tesne pred stromom odrazil sa svojimi hnedými labami. Všetko akoby sa spomalilo a on si vychutnával ten skok. Keď sa už jeho predné labky skoro dotýkali zeme z pravej strany zacítil silný náraz, ktorý ho odhodil na tvrdú zem. Spadol na brucho ale rýchlo sa postavil a otriasol sa. Vedľa neho stál jeho zlato-srstý brat. Jeho srsť bola ako vždy naježená a jeho tlama plná ceriacich sa zubov.

,,Elpam?" nechápavo povedal Hollow a chcel pokračovať keď v tom na neho jeho brat zaútočil. Pritisol ho na zem a chcel ho uhryznúť do krku ale Hollow ho labou škriabol na tvári a hodil mu do očí prach. El ho pustil a odkráčal o pár krokov dozadu aby si z očí vybral prach. Hollow však na neho nečakal a zaútočil. V tom momente sa medzi nimi nezačala len taká obyčajná bitka ale naozajstný súboj o život. Hollow ho škriabol na chrbte a zahryzol sa mu do šije. Jeho brat mu to oplatil kusnutím do chvosta a škriabnutím na tvári. Bojovali dlho pre dlho dokým obom nedošli sily. Hollow v tedy z posledných síl pritlačil svojho súpera na zem a chystal sa to s ním ukončiť no niečo vo vnútri mu v tom bránilo. ,,Buď rád, že nie som ty." tvrdým hlasom mu povedal a pustil ho. Odišiel dozadu o pár krokov a sadol si. Začal si lízať rany. Elpam na neho nechápavo pozeral ale potom asi pochopil, že súboj sa skončil.

,,Tebe nestačilo to zranenie na hlave? Stále sa musíš hrať na chudáčika a nechať sa od všetkých híčkať? Čo mám urobiť nabudúce ak ti to udretie do hlavy nestačilo?"

,,To ty?" nechápavo sa spýtal svojho brata a na tvári sa mu objavil výraz, v ktorom bolo všetko. Postupne sa mu začala odhaľovať celá pravda charakter jeho brata.

,,Netvár sa tak akoby si to nečakal, vedel si, že ťa neznášam...už od narodenia. Sme prirodzení nepriatelia, tak ako líška a zajac...ako včely a sršne...ako Isis a Jén. Sme presne ako oni, budeme spolu bojovať do konca večnosti, do konca našich životov a obaja vieme, že na konci môže byť len jeden víťaz." povedal Elpam v jednom tóne a zodvihol hlavu k oblakom. ,,A tým víťazom budem ja." potom dodal a neustále hľadel k oblakom. Hollow od neho odvrátil zrak a bezoslov sa postavil a odišiel. Stále musel spracovať to čo mu jeho brat povedal. Znamenalo to to čoho sa obával? Bude ho chcieť jeho brat zabiť? Je prvorodeným a všetko čo povie mu svorka zožerie, nemá cenu mu stáť v ceste. Ale ak bude chcieť urobiť to čo myslím nebudem mať na výber, buď on alebo ja. Povedal si sám pre seba v duchu Hollow a vyšiel z lesa na lúku kde bola tráva dlhšia. Pozrel sa na oblohu, ktorú zakrývali šedé mraky. Uvidel ako sa z oblohy hrnú kvapky vody a neskôr pocítil ako mu padajú na jeho hnedý kožuch. Zavrel oči a nechal telo len tak v pokoji existovať. Po chvíľke znova otvoril oči a pokračoval v ceste do tábora. Ak budem spoločne s ostatnými budem v bezpečí. Neznášam svojho brata ale nechcem ho zabiť. Chcel som si to s ním len vybaviť ručne stručne a on ma chce teraz...zabiť...

,,Nie! I keď je tým najhorším vlkom na svete, ja ho nezabijem, to by som radšej skončil ako vyhnanec!" zakričal Hollow lebo mal už dosť myšlienok, ktoré sa mu preháňali po hlave a dúfal, že aspoň jeho vlastný hlas ich utíši. No mýlil sa. Myšlienky sa nedali zastaviť. Jeho tmavšia strana mu vháňala do hlavy predstavy o jeho mŕtvom bratovi a o ňom ako stojí nad jeho mŕtvym telom. Bol to ale on kto ho tajomne nabádal na tento čin, alebo to bol niekto iný...niekto kto je skazený, niekto kto ho pozná a žije spolu s ním? Niekto kto ho tajne pozoruje a vnára mu do hlavy tie najtemnejšie predstavy?

Keď konečne dorazil do tábora, zistil, že tam stále ešte nikto nie je. A tak si sadol na okraj jaskyne a začal si oblizovať zranenia. V poslednej dobe jeho telo máva až príliš veľa škrabancov a zranení.