OSUD-Za obzorom Diel 2.

Zakázaný les

Sorry za dlhšiu neprítomnosť...za to vydávam ale dve časti. Toto je druhá.

Hollow vstal a robehol sa dole smerom k Zakázanému lesu. Musím tam ísť a zistiť viac! Zaumienil si a preskočil spadnutý konár, ktorý mu stál v ceste. Utekal ako najrýchlejšie vedel a čoskoro sa dostal k potoku, ktorý predstavoval hranicu. Ľadným skokom ho preskočil a utekal ďalej. Jeho labky udierala ostrá tráva a tŕnie, nič ho však nezastavilo. Bežal tak rýchlo, že si ani nevšimol, že prekročil neviditeľnú hranicu v lese. Postavil sa na miesto kde predtým videl hnedého vlka a zakričal:

,,Kde si?! Ja viem že sa tu niekde skrývaš! Vylez!" Z tieňa spadnutého stromu vyšla tmavo-hnedá postava. Bol to ten vlk, ktorého Holow v tedy videl. Bol približne rovnako starýako jeho matka a mal taktiež ako ona jantárovo zlaté oči. ,,Kto si?" spýtal sa Hollow a nespúštal zrak z tmavo-hnedého vlka.

,,To by som sa mohol pýtať tiež." odvetil a začal robiť kruhy okolo Hollowa.

,,Ja som Hollow, učeň zo svorky Lion, a ty sa nachádzaš na jej území." Tajomný vlk sa v tedy zastavil a chvíľu rozmýšľal.

,,Kde som toto len počul... Aha! Už viem. Niečo podobné povedal tvoj otec tvojej matke keď sem došla."

,,Nehovor nezmysli." povedal mu na to Hollow a postúpil o pár krokov k nemu. ,,Moja mama nebola votrelec, narodila sa tu, tak ako ja." Vlk sa po tých slovách začal smiať a zavyl. Popritom ako vyl sa s jeho telom dialo niečo zvláštne čomu nemohol Hollow uveriť. On sa mení na niekoho iného! Povedal sám sebe popritom ako sledoval vlka, ktorého srsť sa prefarbovala na čiernu, telo sa mu zväčšovalo a jeho oči sa zmenili na čierno-biele. Keď dovyl všetko okolo Hollowa zmizlo a on sa spolu s vlkom ocitli na oblohe. Hollow začal jačať od strachu že spadne ale nič také sa nestalo. Začal sa pomaly s vlkom snášať na sneh, ktorým bola pokrytá celá zem. ,,Čo to...?"

,,Ach ty tomu nechápeš však? Prieniesol som nás do doby kedy tvoj otec povedal tvojej matke presne to čo si povedal ty mne." odpovedal mu na to tajomný vlk a rýchlou chôdzou sa vybral cez lúku smerom k lesu.

,,Kam to ideš?"

,,Nasleduj ma a uvidíš." Hollow teda za ním išiel až sa dostali na hranicu lesa a lúky. Tajomný vlk si sadol kým Hollow len postojačky čakal čo ďalej. Z lesa sa zrazu vynorila mladá zlatosrstá vlčica s jantárovo zlatými očami. Začala sa rozhliadať všade okolo dokým ju nevyrušilo praskanie vetvičiek. Hollow uvidel ako sa zlatosrstá vlčica otočila a hľadela na skoro rovnakého zlatosrstého vlka. Mal zelené oči tak ako jeho otec. Vlk pritlačil vlčicu na sneh a zakričal: ,,Ty votrelec! Ako sa opovažuješ vstúpiť na územie svorky Lion?!" v ten moment ako to povedal sa všetko čo videl opäť zahalilo do čierna a on sa ocitol v nekonečnej prázdnote.

,,Oni nás nevideli...že ano?"

,,Presne tak Hollow." potvrdil tmavo-hnedý vlk. ,,Teraz mi už veríš však?"

,,Trocha ale stále nemôžem uveriť žo to mala byť moja matka." povedal Hollow a potom pokračoval potichu pre seba: ,,Aké tajomstvá ešte predomnou moja rodina ukrýva?"

,,Ja sa volám Dust a som jeden z vlkov, ktorý pomáhajú takým ako si ty dostať to, po čom túžia. Niekto túži po mieste alfy a my ho mu dáme, niekto zasa túži po novom domove a my ho mu dáme...všetko ale za niečo."

,,A za čo konkrétne?" spýtal sa Hollow a pozrel sa do prázdnych očiach Dusta.

,,To nie je podstatné. Hlavné je, čo chceš ty! A ja viem čo chceš." povedal Dust a jeho telo sa znovu premenilo na to nevinné. Všetka čiernota sa vytratila a oni dvaja sa opäť ocitli v Zakázanom lese. ,,Ako som hovoril viem po čom túžiš." zopakoval Dust a vydal sa preč. Po pár krokoch sa ale zastavil a pokračoval: ,,Ale tebe to očividne nie je ešte jasné. Vráť sa sem na toto miesto keď budeš vedieť čo chceš. V tedy budeš pripravený následovať cestu svojho osudu." povedal Dust a ďalej pokračoval v ceste. Hollow ho iba s nechápavým výrazom sledoval ako odchádza a potom aj sám odišiel. Keď došiel k potoku a preskočil ho v hlave sa mu zrodila myšlienka. Ak mama naozaj nepochádza z tejto svorky, z kadiaľ teda je? Ona je jediná, ktorá mi to povie. Rozbehol sa smerom k táboru aby tam bol čo najrýchlejšie. Keď tam dobehol bolo slnko už za polovicou s svojej cesty a on iba dúfal že jeho matka bude už v tábore. Cestou ako šiel k jaskyni stretol cojho brata, ktorý ležal a odpočíval pri kope s jedlom.