OSUD-Za obzorom Diel 2.

Súboj

Keď vlci došli do tábora, zložil svoju korisť na kopu a Lion sa pomaly vytratil z obzora. Nikto okrem nich a liečiteľky Seed v tábore nebol. Hollow bol už veľmi hladný, pretože v ten deň vlastne nič nejedol. Ľahol si ku kope s jedlom a spolu so svojím bratom Lorom sa pustili do diviaka. Hollow si samozrejme nechával ešte miesto aby nemal pri súboji problémy. Ako jedli, zistil, že nikde nevidí svojho súpera. Asi už odišiel do listnatého lesa. Pomyslel si a odtisol od seba kus stehna, ktorý jedol. Mal by som tiež už ísť. Rozhodol sa a postavil sa. Oblizol si ňufák no skôr ako sa stihol vybrať preč jeho brat sa spýtal:

,,Hollow, kam ideš?"

,,Idem si niečo vybaviť s Elom, dneska ma naozaj naštval." prezradil a uvidel Lorov vystrašený výraz. ,,Neboj sa, nič sa mi nestane." upokojil ho a venoval mu malé obliznutie. 

,,A kde budete?" znovu sa spýtal a nahodil ustrašený výraz. ,,Neboj nikomu to nepoviem."

,,V listnatom lese. Ale nechoď za mnou, mohol by si mať problém. Toto je čisto moja a Elova záležitosť. Ešte by ti niečo spravil." povedal Hollow a vydal sa na cestu. Započul iba smutné vzdychnutie, ktoré asi patrilo jeho bratovi a potom už iba škrípanie pazúrov o skalu. Už nie som malý vĺčok a nepotrebujem aby sa kvôli mojim skutkom dostal do problémov. Stačilo mi to čo sa stalo v zakázanom lese a...v tedy... Hollow si spomenul na smutnú udalosť, ktorá sa stala pár dní predtým. V ten deň, keď sme lovili ryby a Lor, sa skoro utopil, kvôli môjmu blbému nápadu si nikdy neodpustím. Keby ma nenapadlo to s t tým spadnutým stromom a potom odplávaním do stredu jazera, nemusel by bojovať o život! Skoro sa utopil! A to len mojou vinou...od teraz už viac nebudem svojho brata zaťahovať do svojich stupídnych nápadov. Nechcem aby kvôli mne prišiel o život... Ako spomínal na smutnú udalosť zrazu si uvedomil že by mal poriadne pridať do kroku. Rozbehol sa aby bol na danom mieste čo najrýchlejšie. Pritom ako bežal lúkou, do očí ho pichali ostré trávy a na zemi do labiek kamienky, halúzky a nejaké kusy bodliakov. Na to všetko bol už ale zvyknutý po mnoho lovoch na lúkach. Na otvorenom priestranstve sa mu lovilo dobre. Keď preskočil posledný hustý spadnutý trs trávy a následne aj haluz zo stromu jeho labky sa ocitli na jemnej trávičke. Čím viac sa približoval do stredu lesa, kde mal byť ich súboj, tým bola trávička viac zelenšia a jemnejšia. Keď sa konečne dostal na miesto uvidel v tieni stromu, sedieť a vyčkávať, rovnako veľkého vlka ako bol on sám. Vlk sa začal pomaly vykrádať z tieňa a keď mu Hollow uvidel tvár zistil že to je jeho brat El. Jemne sa pousmial a potichu začal rozprávať: 

,,Už som myslel že neprídeš."

,,To som ti snáď nedal dosť najavo že dnes dostaneš na frak?" povedal Hollow a započul nahnevané zavrčanie. Jeho brat naježil srsť a zodvihol vysoko chvost. Začal okolo neho krúžiť tak ako to robia supy, keď nájdu mršinu. Hollow sa postavil do bojového súboju. Elpam sa po ňom rozbehol ale Hollow sa mu vynikajúco uhol. Ešte ho stihol aj jemne kusnúť do končeka chvosta. Elpam nahnevane zavrčal a už sa svojmu bratovi znova vrhol po krku. Tentoraz ale nebol Hollow dosť rýchli a schytal bolestivý kúsanec do krku. El odkráčal o pár krokov do zadu a jednou labou si utrel skrvavenú tlamu. Pozoroval ako jeho hnedo-srstý brat ťažko dýcha a vrčí so sklonenou hlavou nad svojimi labami. Zrazu hlavu vztýčil vysoko hore a ukázal tak svoj skrvavený krk, z ktorého sa vylievala krv. Rozbehol sa za svojím bratom, vyskočil a dopadol na jeho zlaté telo. Pritlačil ho na zem, no skôr ako ho stihol uhryznúť, ho zlato-srstý vlk odhodil svojimi mocnými labami preč. El znova ustúpil o pár krokov ďalej a zavrčal. Hollow sa čo najrýchlejšie postavil na svoje štyri a rozbehol sa po ňom. Síce ho minul ale stihol ho labou škriabnuť o bok. Elpam však nevydal ani hlásku a namiesto toho sa on pre zmenu ohnal labou oproti svojmu bratovi. El ho škriabol na tvári a potom sa mu zakusol aj do konca chvosta, keď mu chcel utiecť. Hollowovi sa však aj tak podarilo vymaniť sa zo zovretia silných tesákov a utekal. Započul za sebou labky, ktoré ho neprestajne doháňali. Zrazu pocítil na chrbte silnú ťarchu nejakého tela a spadol na zem. Našťastie tam rástla jemná trávička, ktorá mu jeho pád spomalila a jeho tak nemusel tak bolieť. Ocitol sa na chrbte ale rýchlo sa otočil a uvidel ako na ňom stojí a pritláča ho k zemi jeho brat. Mal vycerené zuby a už sa chystal zahryznúť sa do neho lenže v ten moment ich niečo vyrušilo...započuli zakrákanie vrany. Hollow tú chvíľu okamžite využil a schmatol do tlamy najbližšiu palicu ktorú videl. Vrazil ňou do hlavy svojho brata a on okamžite pustil svoje zovretie. Zakňučal a začal si labou trieť svoju zranenú tvár. Popritom neustále kňučal. Hollow bol medzitým ale už na nohách a hneď ako uvidel že jeho brat už otvára oči znova ho buchol palicou ale po tom ju už pustil. Jeho braček ešte viac zakňučal ale Hollowom to nijako nepohlo. Pritlačil ho na zem a zahryzol sa mu do krku. El ešte naposledy zakňučal ale rázom škriabol svojho brata na očiach. Hollow zvreskol od bolesti a začal cúvať do zadu. Z jeho tváre sa linula krv a on mal čoskoro celú tvár od krvi. Elpam sa postavil ale namiesto toho aby zaútočil iba zavrčal. Hollow si labou pretrel zranenú tvár a otvoril oči. Na jeho tvári boli vidieť jednu vedľajšiu a tri hlavné ryhy, z ktorých išla krv. Hollow taktiež zavrčal ale bolo na ňom vidieť, že sa mu pomaly míňajú sily. El si v ten moment dodal poriadny kus odvahy a ako prvý začal opäť súboj. Rozbehol sa smerom k nemu a opäť ho pritlačil na zem, teraz však o niečo ľahšie. 

,,Naozaj si si myslel, že ma môžeš poraziť? Ty, taká malá a namyslená guča srsti? Hnedej srsti, ktorá vôbec neodpovedá našej svorke. Ty a ten malý biely vlk, nie ste nič viac ako len hanba našej rodiny, našej svorky!" zakričal Elpam a chcel pokračovať no skôr ako to stihol vyšiel z neďalekého krovia Lor. S prekvapeným pohľadom sa pozeral na dvoch bojujúcich vlkov, ktorý na chvíľu prestali bojovať a venovali mu prekvapené pohľady. 

,,Takže preto nás nemáš rád! Čo som ti urobil, že ma nemáš rád? Som ten najviac podriadený vlk vo svorke, poslúcham na slovo a nikdy som ti neodporoval! Všetko je len kvôli tomu že som iný? Kvôli tomu že mám bielu srsť a nie zlatú, a Hollow preto lebo má hnedú srsť? To je pekne blbý dôvod!" zakričal na oboch Lor a zavrčal. Kto sem ešte príde? Pomyslel si Hollow a pocítil ako sa na chvíľku povolil stisk, ktorý ho držal na zemi. Jedna laba, ktorá bola pri jeho hlave najbližšie, uvoľnila stisk asi najviac a tak Hollow neváhal a zahryzol sa do nej. V ten moment sa uvoľnila aj druhá a vlk začal bolesti cúvať. Popritom neustále kňučal a zavýjal od bolesti. Hollow ho však neustále držal a neprestával mykať hlavou aby bola bolesť čoraz väčšia. Potom ale kútikom oka zbadal ako jeho biely brat vystrašene krúti hlavou aby prestal. Hollow ho teda pustil a zlato-srstý vlk so zranenou labkou vo vzduchu začal cúvať preč. Potom si sadol a začal si ju oblizovať. 

,,Súboj je u konca!" rozhodol Hollow a pobral sa k svojmu bratovi. Ten ho nechal nech si ľahne a začal mu čistiť jeho rany. Lepšieho brata na svete asi niet. Pomyslel si Hollow keď videl ako sa o neho jeho braček stará. Čistil mu ranu, ktorú mal na končeku chvosta. Potom sa ale jeho hlava presunula k tej Hollowovej a on potichu povedal:

,,Hollow, to čo si teraz spravil bola blbosť. Každý kto vás uvidí si ihneď pomyslí, že ste sa bili a potom...to bude teda trest."

,,Ja viem, a preto som nechcel aby si išiel so mnou. Nemal si sem chodiť." odpovedal mu na to Hollow a venoval svojmu bratovi láskyplné obliznutie. 

,,Vieš čo bude teraz keď Lion uvidí ako ste dokaličený? Ani neviem či budete môcť bojovať a loviť."

,,Boju mám na teraz dosť. Ale to s tým trestom...máš pravdu, musíme niečo vymyslieť." povedal Hollow a otočil sa na svojho doráňaného brata, ktorý si stále oblizoval svoju zranenú packu. ,,Hej El! Musíme si niečo vymyslieť na výhovorku lebo ak nás takto uvidia-"

,,Ja viem!" prerušil ho El a potom pokračoval: ,,Povieme, že sme stretli stádo koní a nemali sme kam utiecť."

,,Nie to je blbosť." namietol Lor a pokrútil hlavou. ,,Majú snáď kobyli tesáky a pazúry? Odkiaľ by ste dostali škrabance a kúsance? Radšej by ste mali povedať, že ste stretli jazvecov, ktorý potom ale zmizli v Zakázanom lese."  

,,Na tom niečo je." povedal Hollow a pustil a do oblizovania si rán po boji. Ich zlato-srstý brat už od toho momentu viac nenamietal. Keď sa tak ako tak poošetrovali vybrali sa všetci traja naspäť do tábora. Kým tam došli začalo sa pomaly stmievať. Všetci sa potom unavene posadali k Tretiemu zubu a začali jesť. Všetci už boli v tábore a ako ihneď uvideli ako sú Elpam a Hollow dobití okamžite k nim bežali. Začali ich zasypávať rôznymi otázkami, ktoré ale zodpovedal Lor, pretože sa obaja dobití nechali odniesť do Bylinkovej nory. Seed mala odteraz veľa práce...

Ahojte všetci moji čitatelia! Soooooom veľmi rada že aspoň niekto túto knihu číta. Túto časť som musela písať na dva-krát pretože sa mi pôvodná 1000 slovová časť nečakane vymazala (neznášam písanie na tablete)! No i tak si myslím že keˇsom to napísala na druhý-krát tak to boo lepšie. Je tu aj trochu viac obrázkov. Pri tejto časti som mala dajaký divný pocit ohľadom vzťahu Hollowa a Lora...prosím nič ako Hollow a Lor 4ever love. Ale možno to tak znie iba mne. Tak či onak ďakujem za podporu a uvidíme sa pri ďalšej časti, zatiaľ čauko!