OSUD-Za obzorom Diel 2.

Lepší

Vĺčatá rýchlo rástli. Každým dňom naberali nové skúsenosti, ktoré by potom mohli využiť o budúcnosti. Každý deň sa zdokonalovali. Popritom ako ich Lion viedol životom mladých učňov nejeden si všimol že krajina okolo nich sa mení. Narodili sa na jar, do výcviku vstúpili v strede leta a teraz, keď sa lístie sfarbovalo do jesených farieb vedeli, že je jeseň. Začínalo byť chladnejšie a slnko zabadalo skorej a neskorej aj vychádzalo. Tráva začínala byť žltšia a jazero sa už toľko nehemžilo rybami, všetky boli radšej u dna. Teraz sa radšej vyhrievali na slnku ako chladili v tieni. Mladé zvieratká, rovnako ako vlci, už dosť povyrástli a tak neboli takou ľahkou korisťou. Lion i tak naďalej bol učiteľom piatich nezbedných vĺčat.
,,Ste tu všetci?" spýtal sa Lion a začal rátať svojich učňov. ,,Jeden, dva, tri, štyri... kde je Violet?" Z neďalekého krovia vybehla udychčaná zlatosrstá vlčica, ktorá lapala po dychu.

,,Prepáč, že meškám." ospravedlnila sa a sadla si vedľa svojho prvorodeného brata.

,,Ospravedlním ti to ale nech sa to už viac nestáva." povedal na to Lion, otočil sa a dal do cesty. Jeho učni ho poslušne nasledovali. Boli v ten čas na mieste, ktoré sa stalo ich miestom súbojov. Trénovali si tam svojé výpady, údery a kto vie čo ešte. Samozrejme, ale že tam bol ich učiteľ, ktorý na všetko dozeral. Učni odišli so svojím učiteľom na hranicu ihličnatého lesa a jazera. Sadli si tam a chvíľku oddychovali dokým Lion nezačal svoju reč. ,,Dúfam že nie ste príliš unavení. Sme tu preto aby ste zložili jednu zo skúšok. Bude spočívať v tom aby ste ulovili čo najlepšiu korisť. Neberem žiadne zvyšky ani mršiny. Čím ťažšie uloviteľná korisť to bude, tým lepšie pre vás. Onedlho výde slnko a vy máte čas dokým nebude v polovici svojej púte. Každý rozumel?" Všteci jeho učni prikývli na súhlas a on znova pokračoval: ,,Dobre a teraz už choďte!" Všetci sa rozbehli všetkými možnými smermi len on si ľahol a zavrel oči. Hollow bežal smerom na lúku lebo vedel že tam nájde veľa koristi. Bežal a ežal a keď prebežal dostatočne veľkú vzdialenosť zavrel oči a začal vetriť. Cítil vôňu lúky, ktorá všetko maskovala. A tiež tú hnusnú vôňu kvetov, ktoré ho dráždili v ňufáku. Keď bude zima, konečne sa bude môcť preháňať po lúke bez toho aby ho dačo štípalo v nose. Odkýchol si no razom sa mu do ňufáku dostal pach koristi. Niekde neďaleko je bažant. Bažant, vták ktorý málo lieta a veľa chodí, tvor, ktorý sa ťažko loví no i tak sa zaradil do vlčieho jedálneho lístka. Rozbehol sa aby ho mohol čo najrýchlejšie chytiť. Keď pach silnel, Hollow spomalil a začal sa potichu prikrádať k farebnému vtákovi. Tráva bola hustá a tak ho vták nemohol zbadať. Je to samec, má prekrásne perie. Pomyslel si Hollow pri pohľade na prekrásneho vtáka. Mal červenú hlavu, krk zelený, ktorý sa zakončoval bielym pásikom. Za ním nasledovalo hnedé až červenkasté perie ozdobené čiernymi oblúčikmi. Primerane dlhé čierne nohy s malými výrastkami na zadnej strane a dlhočínsky hnedo čierny chvost. Naozaj dlhý a prekrásny chvost. Také pierka by som si nechal aj do srsti zapliesť. Rozmýšľal Hollow a prkirčil sa do trávy. Keď sa vták ocitol vedľa neho, rýchlo naňho zaútočil a položil ho k zemi. A skôr ako dokázal vydať varovné zpísknutie, Hollow ho zakusol. Potom zodvihol hlavu a v tlame sa mu hompáľal už mŕtvy bažant. Vyzeral ako majestátny lovecký pes so svojou korisťou v tlame. Rozbehol sa vlčím poklusom smerom k lesu kde ai vyhrabal jamu a svou korisť zahrabal aby ju mohol neskôr priniesť. Ešte niečo! Rozhodol sám pre seba a vydal sa do lesa. Zacítil pach svojho prvorodeného brata Ela. Určite sa potuluje niekde po okolí. Zacítil však aj silný zápach králikov. Vydal sa po ňom až došiel k zajačím norám. Boli nepravideľne vedľa seba rozmiestnené. Neďaleko jednej z nôr sedel a jedol suchú trávu mladý králik, pravdepodobne narodený ešte v tom roku. Hollow sa prikrčil a rozbehol sa za ním. Králik na jeho počudovanie vôbec nebežal smerom k nore ale niekam hlbšie do lesa. Hlúpy králik! Utekal ako o život pritom o život išlo tomu králikovi. Urobil si smrteľnú chybu. Povedal si v duchu Hollow a schmatol králika za zadnú nohu. Králik sa bránil a chcel utiecť no už bol jeho osud zpečatený. Hollow ho pritisol labou na zem a zakusol ho. Teraz už má dve zvieratá! Zbytok už bude ľahký. Zahľadel sa na oblohu a zistil že slnko už vyšlo a v plnej kráse svieti. Ostáva mi ešte dosť času, ale nebudem ním plýtvať. Povedal si sám pre seba a vydal sa s králikom na miesto kde zahrabal bažanta. Keď tam dorazil aj jeho zahrabal a vydal sa hľadať ďalšiu korisť. Kým sa slnko priblížilo k stredu svojej púte stihol naloviť ešte jednoho králika a dve myši. Keď sa s poslednou myškou vracal ku svojmu zahrabavaciomu miestečku zistil niečo hrôzostrašné. Bolo t tak hrôzostrašné, že z toho pustil svoju myš a ona tvrdo dopadla na zem. Niekto vyhrabal jeho nádherného bažanta a odniesol si ho preč.