OSUD-Za obzorom Diel 2.

Nepodarený lov

Sara bola stále tehotná a jej brucho sa neustále zväčšovalo. Musela preto ostať v tábore spolu so Seed, liečiteľkov. Maple a Lion tak boli jediný, ktorý mali doniesť do tábora teplú večeru. Našťastie boli dobrými lovcami a toto je jeden z ich lovov:
Lion a Maple boli v ihličnatom lese pretože ich tam zaviedli stopy jeleňov a laní. Lionel ich započul a tak dal svojmu synovi znamenie aby sa ticho prikrádali k nim. Obaja sa tak dostali celkom blízko k jednej lani s mladými dvojičkami. Jedno z mláďat bolo o trocha tmavšie ako to druhé ale za to menej opatrné. Začalo pchať ňufák do krovia kde sa skrývali Lionel a Maple. Pravdepodobne ani nepoznalo pach vlka a tak sa nijak nezľaklo, ba dokonca začalo oblizovať Maplemu ňufák. No on to už nevydržal a začal kýchať. Malé panie mláďatko sa vyľakalo rovnako ako zbytok stáda a utekali čo mu nohy stačili. Kým sa Maple uvedomil čo spôsobil ich večera bola už ďaleko. Lion vstal a nevďačne sa zahľadel na svojho syna.

,,Ako chceš uživiť svoje mladé keď nedokážeš uloviť ani malé mláďa lane." Povedal Lion a nervózne zavrtel končekom chvosta.

,,Ja viem loviť, toto bola len výnimka. A ulovím takú korisť že ju nezvládneš zjesť ani za päť dní." Rozhodol Maple a rozbehol sa preč. Mieril k jazeru a keď bol tam začal vetriť korisť. ,,Nič, nikde nič!" Nahnevane zakričal Maple a zavyl. Potom chodil už len okolo brehu jazera a stále sa snažil zachytiť pach nejakej veľkej koristi. Keď bol pri listnatom lese slnko bolo v polovici svojej púte a on konečne zacítil to čo chcel. KONE! Áno kone. Sú veľké a je ťažké nejakého uloviť. Jeho otec si z neho nebude potom už robiť srandu. Začal sa pomaly prikrádať do lesa. Tak ako som si myslel. Povedal si v duchu keď videl malú skupinku koní ako sa idú roztrhnúť pri jarných jablkách. Maple sa začal potichu prikrádať k jednej z kobýl. Mala svetlohnedú srsť a čiernu hrivu. Keď bol Maple za jej chrbtom a už chcel vyskočiť naraz sa od niekadiaľ spustilo vyľakané gagotanie a všetky kone sa vydesene rozbehli smerom k zakázanému lesu. Maple sa všatk aj napriek tomu za nimi rozbehol a oddelil hnedú kobylu od zbytku stáda a zahnal ju na lúku. Kobyla sa vyrovnala a zafučala. Zaerdžala a hlavou napred sa neohrozene rozbehla k Mapleovi. On ale rýchlo uhol a keď sa ocitla kobyla za ním zahryzol sa jej do boku. Kobyla sa vrtela a mykala a keď ho zo seba konečne striasla na rameni sa jej objavila hlboká krvavá rana, z ktorej sa neustále liala krv. Od bolesti zakričala na ostatné kone ale tie boli už príliš ďaleko aby jej stihli dobehnúť na pomoc pretože Maple na ňu vyskočil a zahryzol sa jej do krku. Začal ju dusiť a kobyla sa mohla snažiť ako chcela ale nedarilo sa jej ho zhodiť dole. Začala vidieť rozmazane a padať na zem. Jej oči sa zatvárali a keď sa zatvorili úplne život z nej zmizol. V tedy ju Maple pustil pretože započul nahnevané stádo koní, ktoré sa k nemu blížilo. Vedel že jedného koňa síce zabil ale celé stádo by ho bez zľutovania rozpučilo. Preto utekal čo mu laby stačili a skryl sa do húštiny v lese. Keď kone pribehli k svojej mŕtvej priateľke začali ju oplakávať. Niektoré sa ju snažili prebudiť ale márne sa o to pokúšali, bola mŕtva. Niektoré si okolo nej poľahali a čakali čo im rozkáže ich tmavohnedá vodkyňa. Tá si taktiež ľahla a čakala. Maple však nemusel čakať večnosť pretože ako zapadlo slnko stádo koní odišlo do ihličnatého lesa na druhej strane teritória. Keď bol Maple pri kobyle zavyl tak hlasne že by ho počuli vlci aj deň cesty od tiaľ. Malo to znamenať: som tu a plríďte sem. Ani dlho nečakal a prišli k nemu udychčaný vlci. Lion prišiel ako prvý a s obdivom pozoroval úlovok svojho syna.

,,Naozaj si ma prekvapil. Nemal som o tebe pochybovať synak. Z tohto úlovku sa naje celá svorka do sýtosti a nebudeme musieť loviť asi dva možno tri dni." ako inak vážne povedal Lion a dal sa do jedla. Potom začala jesť Sara, po nej išiel Maple a nakoniec Seed, čerstvá liečiteľka svorky. Kobyla bola v porovnaní s vlkmi obrovská a vykŕmená. Keď sa všetci najedli každý pomohol odniesť kobylu k táboru. Bolo to veľmi ťažké ale zvládli to. Mŕtvolu kobyly nakoniec uložili pod tri skaly, Prvý, Druhý a Tretí zub. Všetci sa potom pobrali do jaskyne a zaľahli. Sara si ľahla vedľa svojho druha a nechala si od hviezdnych vlkov snívať pekné sny. 

Sara stála na rozkvitnutej lúke, práve zapadalo slnko a pred ňou ležalo mŕtve telo nejakého vlka. Okolo neho boli ďalší štyria vlci, jeden bol biely zatiaľ čo traja mali zlatistú srsť no každý s iným vzorom. Všetci oplakávali to vlčie telo a stískali ho. Sara nemohla ovládať svoje telo a tiež sa rozbehla k mŕtvemu vlkovi a oplakávala ho a stískala. V tom momente zistila kto je ten vlk...je to MAPLE! Začala jačať a kričať do neba aby zo seba ztriasla všetok žiaľ.  Jeden vlk, ktorý mu bol veľmi podobný sa postavil, otočil sa a pobral sa k nejakému hnedému vlkovi, ktorý stál opoďalej. Pomaly k nemu prišiel a Sara len videla ako mu niečo povedal a zahnal sa po ňom labou. Hnedý vlk pred ním začal utekať ale zlatistý vlk ho dobehol, zhodil na zem a zahryzol sa mu ňufáku. Hnedý vlk začal zavýjať od bolesti a keď sa konečne vyšmykol zo zovretia zlatistého vlka nenávistne zavrčal. So skrvaveným pyskom sa otočil a rozbehol preč odtiaľ. Zlatistý vlk iba zavrčal a zaštekal. Ešte viac naježil srsť, vystrel telo a uši vzpriamil a nakoniec výhražne vytýčil svoj silne ostrstený chvost. Sare sa začalo všetko rozmazávať kvôli slzám a keď zavrela oči jej sen sa skončil. Bol to krátky sen ale za to veľmi hrôzostrašný. 

Sara zodvihla hlavu a začala vystrašene dychčať. Bola nesmierne vystrašená, predsa vidieť len osobu, ktorú miluje, mŕtvu nie je najkrajšie. Maple sa začal zobúdzať na Sarine vyvádzanie a keď otvoril jedno oko spýtal sa:

,,Sara, stalo sa niečo? Väčšinou nie si tak skoro hore." 

,,Ja...ja...Nič sa mi nestalo. Len zlý sen." rýchlo zahovorila Sara a oblizla svojho druha na čele. On sa na ňu len udivene zahľadel a po chvíľke povedal:

,,Si tehotná, nemala by si sa takto stresovať. Nabudúce keď niečo ulovím odnesiem ti to až k labám a nenechám ťa tak prejedať sa. Potrebujem aby si bola zdravá a aby boli aj naše vĺčatká zdravé. Sara, ľúbim ťa...ale ešte chvíľku ma nechaj spať." Maple si hodil jednu labu na hlavu aby ho nebudilo ranné svetlo. Sara sa len potichu zasmiala a položila si hlavu na laby. 

Ahojte všetci moji čitatelia! Ako sa vám páčila dnešná kapitola, pripadne čo by ste opravili? Mimochodom ten druhý obrázok som nekreslila ja, len som ho našla na nete. Približne tak nejak by mal vyzerať Maple ale ak ste si ho v hlave už vytvorili sami a nie je to tak ako na obrázku len chválim vašu fantáziu. Zatiaľ sa s vami lúčim a uvidíme sa pri ďalšej časti.