OSUD-Za obzorom Diel 2.

Hon na jazvece?

Keď ráno vyšlo slnko, začalo svojími lúčmi budiť okolitý svet. Vlci v jaskyni sa začali zobúdzať, preťahovať svoje stuhnuté telá a vyzivovať. Hollow sa zobudil vedľa svojho bieleho bračeka v jednom z rohov jaskyne. Kým ležal na bruchu, jeho mladší braček sa mykal na boku na zemi. Začal rýchlo pohybovať svojimi labami akoby bežal. Začal nimi mykať tak rýchlo a silno že udrel Hollowa do tlamy a on bolestivo zakňučal. Ešte stále ho boleli zranenia z nedávneho súboju. Jeho brat sa na chvíľku prestal mykať ale onedlho znova začal. No kým stihol svojho brata znova nevedomky udrieť, Hollow ho buchol labou a začal sa stavať na labky. Lor, sa ihneď prebudil a labkou si obtrel udretú tvár. 

,,Za čo?" potichu sa Lor spýtal svojho brata no nedostal už odpoveď. Okrem Hollowa sa už stavali aj ostatný vlci. Maple a Lion už sedeli pred jaskyňou a ticho sa zhovárali. O čom je asi ich reč? Spýtal sa sám seba Hollow no skôr ako sa stihol za nimi vydať, skočila mu do cesty Seed. On sa na ňu len udivede zadíval. Však vlčice liečiteľky nespia v jaskyni. Začala si prezerať jeho zranenie na tvári. Skoro som na neho zabudol. Pomysel si a nechal zlato-srstú vlčicu aby mu z neho odstránila zelené listy, ktoré na to minulú noc priložila. Hollow trocha zasyčal od bolesti ale potom sa už viac ovládal. Seed mu potom začala dávať dole aj zelené lístočky z iných zranení. Keď nemal už Hollow na tele ani jeden lístoček odišla Seed k druhému zranenému. Hollow iba pokrútil hlavou a pomalými krokmi vyšiel z jaskyne. Lion a Maple tam už ale neboli. Keď Hollow vystrčil hlavu z jaskyne uvidel ako ho jeho učiteľ už netrpezlivo vyčkáva.

,,Hollow, poď sem!" rozkázal a jeho hnedý učeň sa neistými krokmi k nemu začal približovať. Keď bol pri ňom Lion mu rozkázal aby sa posadil a dal sa do reči: ,,To včera s tými jazvecami bolo určite vážne. Vy dvaja ste silný vlci a tak ma prekvapilo, že vás premohli nejaký šedivý kopači nôr. No, ale jazvece sa nemôžu podceňovať, sú dobrými bojovníkmi. A preto by som chcel dnes skontrolovať ten ich domov a prípadne ich aj zneškodniť. Nie je dobré mať v teritóriu takéto tvory." 

,,Aaaa...ale čo keď sú v Zakázanom lese? Tam...sa predsa chodiť nemá..." potichu argumentoval Hollow a a na tvári sa mu zjavil bojazlivý výraz. Čo keď zisti, že tam žiadne jazvece neboli? Veď ja som v živote žiadneho nevidel! Poznám ich len z rozprávania dospelých a...keď sa Lion dozvie, že sme opäť klamali...uff na to nechcem ani myslieť. Lion je bystrý vlk a čoskoro mu dopne, že... Rozmýšľal Hollow a popritom si ani nevšimol, že sa okolo neho zhromaždili ďalší vlci. Boli tam všetci. Lion si potom sadol a nechal Mapla, vodcu svorky, aby vyskočil na nízky kameň a začal svoju reč. 

,,Pretože sa na našom teritóriu vyskytujú jazvece, je dôležité ich zničiť aby nenapadli ďalších vlkov. Dnes preto nechávam všetku zodpovednosť a prácu LIonovi." povedal Maple a jeho pohľad sa presunul na svojho otca. ,,Vyber si, koho si vezmeš." Lion sa chvíľu rozhliadal a nakoniec povedal:

,,Amy a Violet mi budú stačiť. Hollow pôjde s nami aby nám ukázal miesto kde sú." Maple prikývol a skôr ako stihol hocikto namietať sa všetci rozišli. Maple podišiel k svojej družke a začali sa ticho rozprávať. Hollow sa začal okolo seba rozhliadať dokým neuvidel svojho zraneného brata ako sa naštvane rozpráva s Lionom. Nepočul ich celkom zreteľne ale započul svoje meno. Lion pokrútil hlavou a už viac neprehovoril. Elpam naštvane zavrčal a hodil po svojom hnedo-srstom bratovi naštvaný pohľad. Jeho žlté oči pri tom zažiarili a na Hollowom tele naskákali ziomriavky. Zlatý vlk sa potom otočil a krivkajúc sa vrátil do jaskyne. Hollow už viac nevidel pretože sa do jeho obrazu postavil biely vĺčok a šťastne svojho brata oblizol. Potom si sadol vedľa neho a veselo pri tom krútil chvostom.

,,Takže ty pôjdeš na super misiu! To je úžasné! Ani nevieš čo by som za to dal!"

,,Ty asi nevieš čo to obnáša, však braček? Čo im asi poviem keď nezacítia žiaden pach jazveca? Však ja ani poriadne neviem ako vyzerajú! Potom mi už neuverí ani vlastná matka!"

,,Mamu máme spoločnú, a ty vieš, že ja tu budem vždy pre teba. Niečo vymyslíš. Vždy sa vieš z niečoho vyhovoriť." odpovedal mu na to Lor a oblizol ho na tvári. ,,Neboj sa. Ty to zvládneš." Usmial sa a Hollowovi sa na tvári aspoň nachvíľku objavil upokojujúci výraz. Hollow sa potom pritisol k svojmu bratovi a vybral sa za svojím učiteľom. Ten ho už čakal dole po Troma zubmi spoločne s Amy a Violet. 

,,Dobre, že si prišiel. Poď ukážeš nám cestu." povedal Lion a nechal svojho hnedého učňa aby ich viedol. Hviezdny vlci, prosím, ochráňte ma! Poprosil Hviezdnych vlkov v duchu Hollow popritom ako šiel k hranici listnatého lesa a Zakázaného lesa. Hollowa ešte stále bolelo telo ale ovládal sa pred svojím učiteľom a sestrami. Keď tam konečne došli začal Hollow svoju reč:

,,Ja a El sme tu boli na love a zacítili sme dajaké zvláštne pachy. Išli sme sem a uvideli jazvecov...no a oni na nás zaútočili." 

,,Nikde tu nie sú vidieť znaky po boji." potichu poznamenal Lion a Hollowom prešiel mráz po chrbte. 

,,Musíš sa pozrieť ešte inde...ja si už nepamätám kde sme presne bojovali." odpovedal mu na to Hollow a započul Violetinu poznámku.

,,Nevie si ani zapamätať kde bojoval" Hollow ju ale ignoroval a šiel  smerom k hranici, Zakázaného lesa. Ako hovoril Lion, nikde nebola ani stopa po boji. Hollow si smutne vzdychol a chcel sa vrátiť a povedať pravdu keď v tom započul bolestivé zvresknutie. Okamžite otočil hlavu smerom k zdroju toho zvuku a snažil sa identifikovať kto to mohol byť. Keď sa zvuk znova zopakoval už mu to doplo: Amy! Okamžite sa rozbehol tam kde počul ten zvuk najhlasnejšie. Uvidel svojho učiteľa a Violet ako pomáhajú Amy bojovať so šedou príšerou. Takže takto vyzerá...Pomyslel si Hollow keď uvidel šedého jazveca. Mal krátky chvost a tlamu plnú zubov, v ktorej bola biela pena. Nazlostnene vrčal a hryzal do všetkého čo bolo okolo neho. Hollow sa držal späť a len pozoroval ako zlato-srstý vlci bojujú. Boli v presile a šedá príšera na to doplatila. Keď ju Amy a Violet držali na zemi, Lion jej schmatol krk a začal ňou triasť. Príšera sa sprvu sprierala ale potom sa jej pohyby spomalovali až sa už vôbec nepohla. V tedy ju Lion hodil na zem a vyčerpane sa rozdýchaval. ,,Wow...to bolo niečo. Na to sa len tak nezabudne." poznamenala Violet a pozerala na mršinu jazveca.

,,Áno, toto bude teda rozprávania. Lion, to bolo úžasné ako si s ním skoncoval!" v úžase povedala Amy a šťastne vrtela chvostom. Lion len pokýval hlavou a sadol si. Amy ho napodobila a začala si olizovať pohryznutú labku. Len teraz som si všimol, že ju má celkom skrvavenú. Pomyslel si Hollow pri pohlade na svoju sestru. Všetci si potom poľahali a potichu oddychovali.

✖✖✖✖✖✖✖✖✖✖✖✖✖✖

Hollow a jeho skupina sa vracali naspäť do tábora. Bolo okolo obeda, čiže slnko bolo v polovici svojej púte. Keď došli domov uvideli na kope s jedlom dvoch vtáčikov a jedného šedého králika. Amy, Hollow a Violet boli už pekne hladní a tak si korisť porozdeľovali. Lion potom zašiel do jaskyne, kde bola Sara a spoločne sa zakrátko vydali na lov. Amy a Violet sa zanedlho po odchode svojho učiteľa a matky taktiež vydali na lov a Hollow sa ocitol v tábore sám. Bola tam už len Seed a jeho prvorodený brat, s ktorým nemal najlepší vzťah. Rozhodol sa preto, že navštívi liečiteľku, ktorá mu snáď porozpráva dáky ten príbeh. A mal pravdu. Ihneď ako si ľahol na miesto pre chorých Seed si ľahla vedľa neho a začala mu rozprávať príbeh o šedivom vlkovi, ktorý sa po zlom správaní zmenil na mesiac, ktorý je na nočnej oblohe. Bol to krátky príbeh, za ktorým ale ihneď nasledoval príbeh o vzniknutí prvej svorky. Predtým totiž vlci žili samotársky, alebo v rodiných skupinkách (matka, otec a deti, ktoré ihneď ako vyrástli odišli). Ten príbeh bol dlhý a Hollow pri rozprávaní liečiteľky pomaly zaspával...a keď sa tak stalo, príbeh bol u konca a Seed sa mohla znova venovať záležitostiam vlčice liečiteľky.