~AJ PRE LÁSKU SA ZABÍJA~

BLIŽŠIE KU SEBE

,,No a ako je ten tvoj príbeh s kreslením?"

,,Už keď som bola malá som rada kreslila. Rodičia to pravda nevideli alebo nechceli vidieť. Hazell a Jay sú športové typi no ja jediná nie a to rodičia vôbec nevnímajú. Ako prvé som začala hrávať basketbal no veľmi mi to nešlo. Neskôr ma zapísali do klubu rozstlieskavačiek kde chodí Hazell no nemalo to zmysel. A tak si kreslím."

,,Počkať...tvoji rodičia nevedia, že rada kreslíš?"

,,Vedia len ich to veľmi nezaujíma."

,,Videli aspoň niekedy tvoje kresby?"

,,Ani nie."

,,Mala by si ich im ukázať."

,,Nemalo by to zmysel."

,,Ako myslíš..Doniesol som ti tú knihu."

,,Bolo na čase." Zasmiala som sa. ,,Čo na ňu hovoríš?"

Hneď keď som to dopovedala mu začal zvoniť mobil. Zdvihol, chvíľu bol ticho potom povedal fajn, postavil sa a bol na odchode.

,,Prepáč musím ísť." Povedal ani sa na mňa nepozrel a doslova utekal preč.

,,Fajn." Povedala som si aj keď ma už nepočul. Zobrala som krabicu, zahodila ju a išla domov.

,,Kde si bola zlatko?"

,,V parku."

,,S kým?"

,,S Melanie."

,,Fajn. Zajtra budete sami doma. S ocom odchádzame do vedľajšieho mesta takže prídeme až neskoro večer. Hazell má súťaž a Jay ma tréning až do siedmej, takže keď prídu zohrejte si mäso z chladničky a navečerajte sa dobre?"

,,Dobre mami."

,,Melanie! Konečne to nájdem!"

Sedela na stoličke a nechápavo myslím, že aj stále trochu naštvato na mňa hľadela. Popravde som v tej minúte zabudla, že sme pohadane a, že pred pár dňami som sa správala ako úplná krava.

,,Prepáč ja...pozri si moja najlepšia kamarátka a nechcem o teba prísť len zato, že som sa správala ako úplná krava takže pochopím ak ma teraz pošleš do-"

,,Krava je slabé slovo no nechajme to tak." Uškrnula sa spomedzi pramienka vlasov a postavila sa oproti mne.

,,Och Mel." Objala som ju a ona mňa. Veľmi mi odľahlo, že už je medzi nami všetko v poriadku.

,,A teraz mi všetko vysvetli." Sadli sme si na lavicu a všetko som je povedala.

Na poslednej hodine som už ani nemohla obsedieť na tej stoličke. Bola som zvedavá no aj napätá čo bude v tej obálke. Čo ak tam nebude a mama s ňou niečo spravila. Hľadela som na Tylera a rozmýšľala či je môj brat.

Všimol si, že sa naňho pozerám. ,,Čo?"

Zazvonilo a s Mel sme vybehli z triedy a skoro celú cestu domov utekali.

Prezreli sme celý dom či nie je nikto doma.

Prezerala som matrac, šuflíky, skriňu proste všetko a nevedela som to nájsť.

,,Čo je toto?" Povedala Mel keď stála pri mamininom nočnom stolíku.

,,Našla si to!" Za stolíkom trčala biela obálka. Odtlačila som ho kúsok doprava a obálku zobrala. Sadli sme si na posteľ a otvorila som si ju. Očami som rýchlo prebehla celú stranu až som sa dostala na najdôležitejšiu vetu.

Prečítala som poslednú vetu. "Testy otcovstva sú negatívne."

,,Čo tu robíte?" Do izby prišla mama. S Melanie sme sa zľakli. Prišla ako duch a nemala tu čo robiť.

,,Melanie prosím nechaj nás chvíľu osamote." Mel prikývla a išla do obývačky.

Podišla ku mne a zobrala mi papier z ruky. Stále som na ten list hľadela a čítala si tu poslednú vetu.

Hľadela na papier a potom...potom ho roztrhla.

,,Mama čo robíš?!" Bola som úplne zaskočená.

,,Teraz to už vieš." Povedala a tie dve polky papiera roztrhala asi na dalších desať a strčila si ich do zadného vrecka na džínsoch.

Stála som tam ako obarená. Sledovala som jej dlhé chudé nohy a dlhé vlny z vlasov ako jej skackajú na pleciach ako odchádza jej svižným tempom na ihlicových čiernych lakovaných lodičkách.

,,Užite si zvyšok dňa dievčatá."

,,Dovidenia." Povedala Mel a prišla hore za mnou. ,,Kde je ten papier?"
 
,,Roztrhala ho a zobrala."

,,Prečo to spravila?" Nechápavo na mňa pozerala.

Len som mykla plecom.

Nevedela som ho nájsť až dokým som nezapočula jeho smiech z knižnice. Vošla som tam a bola tam celá jeho partia aj s Kylie.

,,Mmhh...Tyler môžem s tebou hovoriť?"

Vyšli sme na chodbu.

,,Našla som tie výsledky."

,,Ti trvalo." Zasmial sa.

Myslela som, že ho to bude viac zaujímať ako by mal mať tie svoje pripomienky.

,,Sú negatívne."

,,A kde sú?"

,,No...moja mama ich akosi roztrhala a-"

Zvraštil obočie. ,,Čo? Prečo to urobila?"

,,Ja neviem..."

,,Poď Tyler ideme." Prišli chalani z knižnice objali ho okolo pliec a viedli ho preč.

Vzdychla som si a bola na odchode keď-

,,Nella?"

Otočila som sa a uvidela som Kylie ako sedí v kresle.

Prišla som ku nej a sadla si na gauč oproti nej.

,,Vidím, že ste si s Tylerom bližší."

Zasmiala som sa. ,,Nepovedala by som. Boli sme len raz von."

,,Takže vy ste boli von." Zasmiala sa tiež. ,,Vieš on je taký..."

,,Sukničkár, náladový, svojský..."

,,Áno, ale je aj vtipný, milý a ak mu na niekom naozaj záleží tak sa stará s vie obetovať veľa."

,,Musíš ho teda poriadne poznať." Usmiala som sa.

,,Áno. Som jeho najlepšia kamarátka."

,,Nevedela som, že má najlepšiu kamarátku."

,,Poznáme sa už od detstva a hneď sme si sadli. Vieš...Tyler nie je pre všetkých, jeho povaha a správanie je veľmi iné." Ako to dopovedala sme sa začali smiať.

Letné prázdniny. Jay už zmaturoval takže na škole sme už iba ja s Hazell. Začala som vypomáhať v StarBuckse. Za dva týždne začína škola. Prázdniny som prežila tak normálne. S rodinou, Melanie, dokonca aj s Joshom. Ostatných som nevidela šesť týždňov. Myslela som, že Jay skončí tam kde pred niekoľkými mesiacmi začal no nebolo tomu tak. Bolo to ešte horšie. Dokonca sa začalo niečo diať...

~Stay alive~