~AJ PRE LÁSKU SA ZABÍJA~

NA DNE

,,Josh...kde je?!"

,,Ja naozaj neviem."

,,Dobre viem, že vieš kde je. Mám sa s tebou najprv poriadne pohádať, ponadávať ti a potom mi to povieš?!"

Vzdychol si, chvíľu bol ticho a potom to povedal. ,,Voľná plocha za ulicou 48. Niečo také ako garzonka."

Hneď po škole som išla autobusom do vedľajšieho mesta. Dlho som to nehľadala a skoro ihneď som zbadala malú bielu garzonku uprostred ničoho. Zaklopala som prvýkrát, druhýkrát, tretíkrát no nič...dobre som vedela, že tam niekto je lebo bolo počuť výstreli z nejakej hry a neskôr som zazrela tieň, ktorý sa približoval až otvoril dvere.

,,Tyler ty idiot čo si myslíš!" Hneď som mu vpálila päsťou do hrude no on sa len otočil a išiel si sadnúť na gauč. Zobral ovládač od konzoly a hral ďalej. Potom si otvoril pivo a bol ticho.

,,Tyler?" Naklonila som sa pred neho no on nič. Zreničky mal obrovské, kruhy pod očami a viečka ledva držal otvorené. Postavila som sa a poobzerala som sa po miestnosti v ktorej bola malá kuchyňa a obývačka. Na kuchynskom stole bola marihuana a boh vie čo ešte. Otočila som sa a stál za mnou. Len sa načiahol po cigarety a išiel si naspäť sadnúť.

,,Tyler." Povedala som tichším hlasom.

,,Čo?" Ani sa na mňa nepozrel len stále hľadel na telku no aspoň mi odpovedal.

,,Prečo si mi o tom nepovedal?"

Nič. Bol ticho.

Vytrhla som mu ovládač z rúk a prisalda si bližšie.

,,Pane Bože! Dajte mi všetci pokoj!" Rozčúlene sa postavil a išiel do kuchyne kde sa oprel o kuchynskú dosku. Bol mi otočený chrbtom a hľadel pred seba.

,,Príď ku mne. Môžeš zostať ako dlho budeš chcieť. Nechcem aby si tu zostal sám a pomaly sa zožieral. Ak chceš o šiestej príď." To boli v ten moment moje posledné slová.

,,Nella choď otvoriť!"

Vyčmochtala som sa z obývačky a išla otvoriť. Bol to Tyler. V ruke mal tašku a vyzeral celkom k svetu. Bol oholený, vlasy mal roztomilo roztrapatené, čierne džínsy, žlté tričko a aj dobre voňal.

Dvere som otvorila dokorán a hlavou mykla na znak toho aby išiel dnu.

Vyzul sa a potom zostal nervózny. Pravou rukou žmolil ramienko z tašky a ľavou rukou len tak putoval lebo nevedel ako ju zamestnať. Rodičia ho ihneď privítali a keď zbadal Hazell s Jayom som mala pocit, že by sa najradšej otočil a odišiel. Spravil niekoľko neistých krokov dozadu. Rukou som ho potlačila smerom do kuchyne. Tašku som mu zobrala a zatiaľ ju položila do chodby. Sadli sme si za stôl a začali večerať. V kuchyni bolo poriadne svetlo a tak som si všimla, že má ešte stále viditeľné kruhy pod očami a suché a popraskané pery. Sem tam naňho Jay s Hazell zazreli.

Keď sme dojedli, začala som zbierať taniere a všetko zo stola. Tyler sa ponúkol, že mi pomôže za čo som bola dosť prekvapená a vedela som, že niečo chce.

,,Tak...čo sa deje?" Už sa chcel prvý spýtať niečo ale predbehla som ho.

,,Môžme ísť von?"

,,Môžme." Prikývla som.

,,Do desiatej buďte doma!"

,,Jasné mami."

Hneď keď sme vyšli von si zapálil cigaretu.

,,Nikdy mi otec nepovedal dokedy mám byť doma." Potiahol si trikrát za sebou. Akoby nefajčil týždne.