~AJ PRE LÁSKU SA ZABÍJA~

(NE)ZMENENÁ

Zachvíľu už poslednýkrát som dnes ráno skorej vstala, obliekla sa a išla do budovy kde sú prednášky.

,,Vitaj Nella." Pozrel sa na mňa jeden z najlepších profesorov čo robia dosť dobré prednášky.

Usmiala som sa a pomáhala som mu s káblami od notebooku a zapájala ich do interaktívnej tabule.

,,Raňajky!" Do miestnosti vtrhol Tyler. Chvíľu zastal keď zbadal profesora lebo si myslel, že som sama no o pár sekúnd už kráčal smerom ku mne s dvomi balíčkami z McDonaldu.

,,Nemusel si si robiť starosti..." usmiala som sa keď mi podával voňajúci balíček.

,,Len som trochu skorej vstal." Sadol si na vyklápaciu stoličku v prvom rade.

,,Choď sa najesť. Idem si ešte pre papiere." Povedal profesor a odišiel.

,,To je kto?" Pozrel sa na mňa a odhryzol si z hamburgera.

,,Profesor Adams."

,,Nepoznám ho."

,,Prosím ťa Tyler, veď nám robí prednášky skoro každý deň len sa furt cez prednášky zabávaš." Zasmiala som sa.

Mykol plecom a dojedol hamburger.

,,Nabudúce by som mala pozývať ja."

,,Mám to brať ako pozvanie?" Jedno obočie mal nadvihnuté o trochu viac ako to druhé.

Len som sa usmiala. Postavila som sa a išla zahodiť prázdne veci z McDonaldu.

,,Nemáš päť euro?" Pýtal sa a popri tom rukami chodil po všetkých vreckách na nohaviciach a mikine.

Pokrútila som hlavou.

Zrazu z vrecka na nohaviciach vytiahol dokkrčených päť euro. Bankovku poriadne povystieral a ja som stále nevedela čo ide robiť až dokým bankovku nezačal rolovať. Z druhého vrecka vytiahol malú plastovú škatuľku. Otvoril ju a z malého otvoru si na ruku nasypal hnedý prášok.

,,Tyler?"

Bankovku si priložil k nosu a nosom to vdýchol.

,,Hmm?" Hlavu otočil smerom ku mne.

Len som naňho civela.

,,Chceš?" Ponúkol mi.

,,Nie."

,,Je to mentolové, čistí to dutiny." Pritakával hlavou a škatuľku si odložil do vrecka.

,,To isto..." nadvihla som obočie.

Zrazu niekto začal otvárať dvere.

Všimla som si, že pod nosom mu to trochu zostalo a tak som ku nemu rýchlo načiahla ruku a utrela mu to. Nechcem aby mal z toho zbytočne problémy.

Ešte stále sme pri sebe sedeli kým mi nedošlo, že okolo nás prechádzajú študenti ktorí prišli na prednášku, smejú sa, čudujú sa a šepkajú si. Ihneď som sa postavila a uvedomila si, že do miestnosti medzi prvými vošiel môj brat. Chvíľu na mňa civel a neskôr už len prebodával pohľadom Tylera.

Zišla som z prvého radu zobrala si veci a išla si sadnúť úplne hore ku Melanie.

Skoro všetci sa na mňa celú prednášku otáčali.

,,Tí boli ale nenápadní." Smiala sa Melanie keď sme išli na intrák.

,,Vyzeralo to až tak divne?"

,,No, vyzeralo to akoby ste sa bozkávali alebo čo...decká zo školy si teraz myslia hocičo."

,,Hej Nella!"