~AJ PRE LÁSKU SA ZABÍJA~

INAK

,,Kde si bola tie dva dni keď nie v škole?" ozvalo sa na privítanie.

Už som vedela koľká bije.

,,Kde si bola?"

,,Nemôžme to prebrať neskôr? Idem von so Samom."

,,Nejdeš nikde dokým sa to nevyrieši. Tak kde si bola?"

,,Bolo mi zle."

Mama na mňa hodila veľmi podozrivý pohľad. ,,Aha..." nachvíľu bola ticho. ,,No a ten druhý deň?"

Chcela som niečo povedať, ani neviem čo...ale pravdaže ma predbehla.

,,Len mi nechci povedať, že ti bolo zle." uškrnula sa.

Mykla som plecom.

,,Bolo ti zle, na druhý deň dobre a potom zase zle?"

,,Veď ju už nevypočúvaj toľko..." zamiešal sa do toho aj otec. Aspoň, že v môj prospech.

Prišiel Sam. Klopal až dvakrát. Mama zo mňa oči nespúšťala. Dvere išiel otvoriť otec.

,,Nazdar chlapče. Poď dnu bude to nadlho."

Keď ma Sam videl s mamou na chodbe a s tým jej výrazom...

Mama ma chytila za ruku a ťahala ma viac do kuchyne.

,,Tak kde si bola ak nie v škole?"

,,So mnou." po pár sekundách sa medzi kuchynskými dverami objavil Sam.

,,Prečo sa flákate keď máte byť v škole?"

,,Ale prosím ťa sú mladí, stalo sa to len raz. Akoby sme my takéto veci nerobili." otec všetko zachránil. ,,Choďte." kývol hlavou.

Mama len nemo stála.

Ocovi som venovala jeden pohľad a už nás nebolo.

,,Bože Sam, ďakujem ti."

Hľadela som naňho a popri tom sme sa zďalovali čo najrýchlejšie od nášho domu.

,,To je v pohode. A kde si bola?"

,,Ja...potrebovala som zohnať zopár vecí na kreslenie."

Bol ticho takže neviem či mi uveril no ďalej to už neriešil.

Sedeli sme v parku keď mi prišla správa od Tylera.

- Musime sa stretnut

                                       Som so Samom. -

- To mi je tak jedno. Za 15 minut pri hradbe a nehovor mu nic

,,Musím ísť." postavila som sa z lavičky.

,,Kam ideš?" nechápavo na mňa hľadel.

,,Vysvetlím ti to neskôr. Prepáč." dala som mu pusu a odišla. Už som sa za ním radšej ani neotáčala, v tú minútu som už viac nechcela vidieť ten jeho nechápavý pohľad.

Stála som tam a čakala. Zrazu ma niekto chytil za plecia, vytrhla som sa a prudko sa otočila. ,,Pre boha Tyler!"

Nič nepovedal, len ma ťahal viac ku veľkej hradbe. Je to miesto kde je polo zbúraná veľká kamenná hradba. Je tam veľa skál a balvanov. Je tam ticho a skoro nikto tam už nechodí. Chodievala som tam ako malá, šplhať po balvanoch takže to tam poznám.

,,Neteším sa z toho ani ja a nebudeš ani ty ale celý víkend budeš so mnou." hovoril a popri tom si zapálil cigaretu.

,,Načo zase?"

,,Dejú sa veci ktoré by sa nemali, proste sa ma nepýtaj..." cigaretu začal ťahať stále rýchlejšie a rýchejšie.

,,Nevydychuj to do mňa." ten smrad mi začal vadiť.

,,Prepáčte veličenstvo." prevrátil očami a cigaretu zašliapol. ,,Odveziem ťa domov." zo zadného vrecka džínsov vytiahol svoje kľúče od auta.

,,Pôjdem aj pešo."

,,Povedal som, že ťa odveziem."

Ďalej som sa s ním už nehádala. Nasledovala som ho do auta.

Zastavil pri mojom dome. ,,Dík." odopla som si pás a bola na odchode.

,,Zajtra o 15 pri čajovni."

Nič som nepovedala, len som vystúpila a išla domov.

Jay nebol doma.

,,Mami kde je Jay?"

,,Išiel na zápas. Príde až v nedeľu. Prečo?"

,,Len som sa ho chcela spýtať na učivo ktorému nechápem." vymyslela som si.

Bolo mi jasné, že žiadny zápas nemá. Všetko som si pospájala. Ja idem ku Tylerovi a Jay išiel boh vie kde...zase sa niečo deje. Pobalila som si zopár vecí na víkend.

,,Cez víkend idem ku Mel."

,,Mami."

,,Hm?" oči na sekundu odlepila od filmu.

,,Cez víkend som u Mel." zopakovala som.

,,Fajn."

Niekedy treba veci riešiť keď s mamkou pozeráme film. Je doňho vždy tak zažratá, že odsúhlasí skoro všetko.

V sobotu som sa učila, kreslila si a o 15 už bola pri čajovni.

Pristavilo sa pri mne pomerne veľké čierne auto. Týmto ma včera domov teda neviezol. Sadla som si na sedadlo vedľa neho a pripútala sa. Rozhliadla som sa po aute.

,,Toto nebude tvoje." ešte stále som si obzerala svoje kožené sedadlo na ktorom som sedela.

,,Nie. Nemohol som prísť pre teba na mojom."

,,A kde ideme?"

,,Na koniec mesta."

Keď sme prišli tam bol to úplne iný koniec miesta. Veľa zasnežených stromov, bolo tam veľké ticho a jedna malá chatka do ktorej sme išli. Okolie som už ďalej veľmi nevidela lebo už bola tma.

,,Hore prvé dvere pri schodoch je tvoja izba."

Namierila som tam. Bolo to také normálne. Postel bola menšia manželská, skriňa a jedno veľké okno. Sadla som si na posteľ a z tašky vytiahla skicár s ceruzkami. Posadila som sa do tureckého sedu zobrala mobil do ruky a hľadala niečo čo by som kreslila. Narazila som na fotky z koncertov chalanov. Vybrala som si jednu fotku Tylera a začala kresliť tú. Celkom sa mi to vydarilo. Možno sa to bude páčiť aj jemu. Ani neviem ako a zaspala som.

Hi Honeys 😄 Ďalšia časť je tu dúfam, že sa páči.
~Stay alive~