"VYSOKOŠKOLÁCI"

57 5 1
                                    

,,Nevidíš, že to všetko som robila len kvôli tebe?!"

,,Už nechcem aby si bola taká ako predtým. Chcem aby si bola sama sebou. Pretože ťa mám naozaj rád takú aká naozaj si."

,,Na to je už teraz neskoro..."

*Pred dvomi týždňami*

,,Už niekoľko týždňov riešim záhadu kde sú výsledky z testu otcovstva. Volala som im už štyrikrát, že mi žiadna obálka neprišla. Poslali mi ich aj druhýkrát no niekto ich prevzal no nemôžu mi povedať kto no musí to byť niekto z mojej rodiny."

,,Nella ideme!"

,,Musím končiť potom ti to dopoviem."

Zobrala som si kufor, navoňavkovala som sa a išla dole.

,,Majte sa. Potom sa ozvite." Oco s mamou stáli na chodbe a s bratom nás odprevádzali.

S Jayom sme nastúpili do otcovho auta a išli sme pred školu.

Jay sa odomňa rýchlo odtrhol a išiel za svojou skupinkou. Stála som pri schodoch s kufrom pred sebou a hľadela oproti na základnú školu kde deti poctivo vychystané vchádzali do školy.

,,Sedíme vzadu!" Z druhej strany chodníka prichádzala Melanie s veľkou taškou cez plece.

Nastúpili sme a čakala nás necelá štyridsaťpäťminútová cesta na vysokú školu. Sedeli sme v pravom rade pred päťkou no a v päťke sedeli najväčší hulváti na škole. Tyler, Louis, Max, Josh a Kylie. Teda Josh nie je až taký bad boy a Kylie sedela v strede celá nadšená, že sedí s najväčšími bad boys v celej škole.

,,Prehľadala som celý dom." Snažila som sa prekričať celý autobus a popri tom hovoriť potichu aby ma počula len Mel.

,,Na nejakú miestnosť v dome si musela zabudnúť."

,,Izba rodičov."

,,Nikdy som sa im tam nehrabala vo veciach."

,,Tak teraz budeš musieť."

Druháci išli do jednej budovy intráku a štvrtáci zase do druhého.

S Mel sme si zobrali dvojku.

Päťka z autobusu si chcela aj zobrať najväčšiu izbu päťku no nemohli lebo Kylie je dievča a nemôže byť na izbe chlapec a dievča. Kylie na chodbe s profesorkou protestovala prečo by nemohla no nemôže a tak si chalani zobrali štvorku oproti nám. Boli sme úplne na konci chodby.

Tento deň sme mali ešte voľno no od zajtra sú z nás na dva týždne vysokoškoláci. S Melanie sme sa išli prejsť. Prechádzali sme sa popri areály, potom sme išli do študentského parku kde za parkom bol malý brloh. Bol pri jazere. Bola tam len tak odveci jedna plastová stolička. Prechádzali sme popri brlohu kde na nás niekto zakričal. Max, Louis, Tyler a Josh stáli pri jazere z toho Max volajúci na nás. Kývol rukou aj hlavou smerom ku ním na znak toho aby sme prišli.

Pretočila som na Melanie oči a zakrútila hlavou no ona ma presvedčila aby sme išli nachvíľu za nimi. Tyler, Louis a Max s cigaretou v ústach. Ponúkli nás mo my sme odmietli.

O pol šiestej sme sa vybrali naspäť lebo bola večera keď má Tyler chytil za ruku. Civela som naňho a rozmýšľala čo asi tak chce.

,,Počul som ťa v autobuse."

Nevedela som čo mu mám na to povedať tak som len tak stála.

Pokračoval. ,,Keď to nájdeš bol by som rád ak by si mi povedala výsledky."

Prikývla som.

Na večeru boli špagety. Boli celkom dobré. Do deviatej sme sa ešte túlali po areáli a potom sme s Melanie zaliezli do izby.

Bum bum. Ticho. Bum bum. Posadila som sa na posteľ a načúvala rachotu na naše dvere. Rozsvietila som displej na mobile. 23:34. Zobudila som Melanie. Ani ju nehlo. Niečo zašomrala a ďalej ležala v posteli. Klopanie alebo skôr buchot na naše dvere neprestával. Možno horí, niekto sa zranil, prišli mimozemšťania....dočuchtala som sa ku dverám a otvorila ich. Stál tam akýsi chlap alebo skôr chlapec?

,,Som Alex." Pozeral na mňa s milým úsmevom a s jamkami v lícach. O dve sekundy nám doslova vtrhli do izby okrem Alexa ešte další dvaja chlapci.

Melanie sa rozospato posadila na posteľ keď nám zapálili svetlo v izbe.

,,Buď pôjdete dobrovoľne alebo nie." Povedal jeden z nich.

S Mel sme si len vymieňali pohľady. Únos? Vtip?

Mykli plecom a podišli ku nám. Alex ma jednou rukou chytil za nohy druhou okolo boku a zodvihol ma. Další zodvihol Mel a vyniesli nás na chodbu. Všimla som si, že ten tretí išiel na koniec chodby kde ďalej klopal na ďalšie dvere spolu s ďalšími chalanmi. Odľahlo mi, že to nie je žiadny ,,únos".

Kým ma niesol dole schodmi obzerala som si druhé a prvé poschodie.

,,Si druháčka?" Opýtal sa ma keď sme už boli na prízemí.

,,Áno."

Prišli sme von kde boli rozsvietené všelijaké led svetielka. Bol koniec apríla no noce neboli až tak teplé. Na lavičkách boli deky do ktorých sme sa mohli zabaliť. O pár sekúnd doniesli aj Mel. Všimla som si, že skupinku dievčat štvrtáčok ktoré sedia v pyžamkách a papučkách s dekami okolo seba. Bolo tu aj zopár chalanov zo štvrtáku ale aj z druháku.

Medzitým Alex a ten další odišli naspäť dnu asi pre ostatné.

Všetko to bolo pripravené pre nás. Všetci tí chalani boli vysokoškoláci teda boli tam aj dievčatá. Väčšina boli prváci no bolo tam aj zopár druhákov. Chodili sme po študentskom parku plnili rôzne úlohy a hrali hry. Vymysleli to celkom fajn. O pol druhej sme prišli zase naspäť do izieb a išli späť až na to, že za necelé štyri hodiny vstávame.

Vstali sme ledva ledva. Obliekla som si čierne šaty a trúfla som si už na kabát keďže ráno bolo slnečné. Z poličky som si zobrala choker trochu sa upravila a išli sme sa naraňajkovať. Odtiaľ rovno na prvú prednášku.

~Stay alive~

~AJ PRE LÁSKU SA ZABÍJA~Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz