~AJ PRE LÁSKU SA ZABÍJA~

POZVÁNKA

Poobede o tretej mi volal Josh.

,,Ahoj. Potreboval by som ťa dnes večer. Máme koncertovať tak či by si nešla spraviť zopár fotiek."

,,Fajn. O koľkej?"

,,O šiestej by sme prišli ku domu."

,,Lepšie by bolo kebyže pre mňa prídete niekde inkde."

,,Tak fajn. Pri cukrárni na konci ulici."

,,Fajn."

Rodičia sú celý víkend na služobke, Hazell má turnaj takže príde až večer. Doma som iba ja s Jayom a Mark má prísť zase až večerom. Bratovi som musela pravdaže klamať. Ako inak. Zaplietla som dotoho aj Melanie. Idem s ňou akože niekde do vedľajšieho mesta.

,,A Nella?" jeho hlas ma zastavil pri dverách.

Otočila som sa. Bála som sa či má nejaké ďalšie otázky.

,,Nevieš kde máme čisté obväzy?" povedal tichým hlasom.

Zo skrinky som zobrala obväz a zo stola zobrala masť ktorou si má natierať tú ruku. Sadla som si ku nemu na gauč a odmotala mu obväz. Bol krvavý, hánky a okolie hánok mal celé modré niekde až fialové. Jemne som mu to natrela. Snažil sa nehýbať a nič nehovoriť aj keď som na ňom videla, že ho to asi stále ešte dosť bolelo, no nenechal si zničiť svoju mužnosť. Obmotala som mu to obväzom.

,,Vďaka." usmial sa.

Usmiala som sa späť a išla. Musela som si pohnúť. Pravdaže som aj meškala.

,,Prep-" nasadla som do auta a chcela sa ospravedlniť, no niekto ma predbehol.

,,Meškáš." povedal piskľavým hlasom Tyler.

,,Ja viem. Prepáčte." dodala som. Niekedy bol taký nepríjemný, že až.

Pred začaním sme sedeli ešte na kraji prázdneho pódia.

,,Rozmýšľali sme, že chceme do našich koncertov ešte niečo viac pridať."

Nadvihla som obočie.

,,Ukáž jej to." zasmial sa Tyler.

,,Čo?" zostala som zaskočená.

Josh sa postavil na okraj klavíra a otočil sa chrbtom ku okraju.

,,Josh? Čo robíš?" zvážnela som.

Pokrčil kolená a skočil. Bolo to salto dozadu. Nachvíľu sa mi zastavil dych.

,,O môj bože! Odkedy to vieš?" sledovala som ako si sadá naspäť ku nám.

,,Iba pár týždňov. Naučil som sa to na skúškach."

,,Je to úžasné." priznala som.

Pripravila som si čistú kartu a ešte jednu náhradnú kartu do fotoaparátu, vyleštila objektív, pripravila aj blesk kým robili rozhovor s nejakým ujkom z rádia. Potom spravili hodinový koncert pre rádio a charitatívnu spoločnosť pre choré deti na ktorom som už fotila. Bolo tam celkom dosť ľudí. Povedala by som, že aj niekoľko stoviek. Skupinka pišťajúcich dievčat hneď pri pódiu, takže pri mne pišťalo celých 60 minút. Niektoré po mne aj zazerali. Hlavne na mňa hádzali nenávistné pohľady keď sme sedeli na schodoch pri vchode.

,,Sú úžasné!" pišťal Josh keď si ich pozeral na foťáku.