~AJ PRE LÁSKU SA ZABÍJA~

DOPROVOD

,,Hazell ideme!" kričala som na ňu z kúpeľne. Zišla som dole do obývačky kde už čakala. ,,Sakra dievča vyzeráš skvelo!" prezrela som si ju ešte raz.

,,To zato, že si dobre poradila." žmurkla na mňa a hlavou mykla aby sme už išli.

Išli sme na aute. Šoférovala som ja. Hazell nech si užije.

Keď sme tam došli vonku nás čakali Mel a Kylie. Vyobjímali sme sa a išli dovnútra. Zvítali sme sa s chalanmi a zastali sme si hneď pod pódium. O chvíľu už začali. Josh mi do rúk strčil foťák a povedal, že mám fotiť. Boli úžasní. Josh je úplne geniálny a Tylerove piesne majú niečo čo iný nevedia napísať.

Bolo už desať večer a sedeli sme v boxe pri bare. Box bol pre desiatich, veľa kožených stoličiek a jeden veľký stôl. Pitie ktoré sme si objednali sme mali extra rýchlo pretože Josh a Tyler sú naši kamoši takže.

Išla som z parketu keď sa mi už po druhýkrát pozdravil trochu pripitý Tyler. Odzravila som sa mu.

O hodinu neskôr sme išli von keďže Tyler bol už dosť opitý pozdravil sa mi aj tretíkrát, no tentokrát ma aj objal. Alebo teda objímal niekoľko minút. Hlavu si položil na moje plece a ruky mal obmotané okolo môjho pásu. Nechcel ma pustiť. Po dvoch minútach som ho opatrne zo seba odstrčila.

,,Ideme ešte na vzduch." povedala som mu a odtrepala ho von. Jednu ruku mal položenú okolo mojich pliec a išli sme.

Dotrepala som ho von a nechala ho sadnúť si na schody. Stála som pri ňom a pozorovala ho.

,,Dáš si?" z vrecka vytiahol cigarety.

Pokrútila som hlavou.

Začal sa smiať.

,,Čo ti je smiešne?" spozornela som.

,,Nefajčíš, nepiješ, bozkávala si sa niekedy s niekym? Okrem mňa." uškrnul sa.

,,Áno." sadla som si vedľa neho.

,,Vážne?" neveriacky sa na mňa pozrel.

Prikývla som ešte raz.

Počkala som ho kým dofajčí a išli sme dnu. Tyler bol totálne mimo.

,,Hej Nella prosím odvezieš Tylera domov? Chlapec má už dosť." Josh sa pozrel na polospiaceho Tylera na gauči.

,,Jasné odveziem ho a potom prídem pre Hazell."

,,Vďaka. Pomôžem ti ho naložiť."

Odniesli sme ho do auta. Bol mimo a spal takže bol pokoj.

Išli sme po lesnej ceste keď do mňa začal niekto džubať. Rovno do boku kde som najviac šteklivá.

,,Tyler prestaň! Si ty normálny? Chceš aby sme havarovali?" na pár sekúnd som sa naňho pozrela. Pololežal na sedačke bol naklonený na mojej strane a prst mál stále pri mojom boku.

,,A vieš, že mi to je jedno?" zasmial sa a prevalil sa na druhú stranu ku oknu a dverám. ,,Zastav."

,,Teraz? Nemám kde."

,,Zastav!"

Už som videla ako ho napína. ,,Hlavne mi neobgrcaj auto!" varovala som ho.

,,Tak zastav!" ešte zajazdy otvoril dvere. Myslela som, že ho zabijem. Vystúpil z auta a namieril si to rovno ku najbližšiemu stromu.

Čakala som ho pri aute. Po dvoch minútach sa vrátil.

,,No čo? Lepšie ti je môj?"

,,To nie je vtipné." povedal vážnym hlasom.

,,No nasadaj."

Nevedela som či ho mám len tak vyhodiť pri dome alebo ho odšikovať dnu. Chlapec ledva chodil takže som sa rozhodla, že mu aspoň pomôžem ísť do domu.

Pri dverách mi spadol a rozvalil sa na schodoch. Snažila som sa ho zodvihnúť zo zeme, no nevládla som.

,,Život je tak hrozný." zamrnčal.

,,Niekedy."

,,Skoro vždy."

,,Prosím ťa vstávaj. Je mi zima."

,,Tak ťa zohrejem." roztvoril ruky a čakal, že sa naňho hodím alebo čo.

,,Musím ísť naspäť pre Hazell."

,,Hazell počká."

,,Nie nepočká. Vstávaj!" chytila som ho za ruku a ťahala hore.

,,Fajn. Fajn." postavil sa a išiel dnu.

Posadila som ho na gauč. Vyzeralo to tam tak...no akoby tam chýbala ženská ruka. O jeho živote a rodine som nevedela nič, takže som neriešila.

,,Maj sa." pozdravila som sa mu a chcela už konečne vypadnúť.

,,Nella!" kričal ešte z obývačky.

Pretočila som očami a išla naspäť do obývačky. Ležal na gauči a už polospal.

,,Vďaka za odvoz." zašomral už so zavretými očami.

Len som sa usmiala aj keď ma už asi nevidel a išla som pre Haz.

,,Kde si bola tak dlho?"

,,To je dlhý príbeh."

,,Mel, ja neviem..."

,,Tak páči sa ti alebo nie?"

,,Keď on je...je pekný ale...ja neviem." tentokrát som ju prebodla pohľadom aby sa ma na túto tému už nepýtala.

,,Prišla mi správa." oznámila som a otvorila ju. ,,Je od Josha." dodala som.

Melanie prišla bližšie.

,,Či nejdem von." pozrela som sa na ňu.

,,Na čo čakáš? Veď choď."

,,No ja neviem."

,,Bože..." pretočila očami. ,,Veď čo ty vieš." ironicky sa uškrnula.

,,Fajn. Pôjdem." postavila som sa, išla sa prezliecť a dať trochu na poriadok.

,,Večer ti zavolám." pozrela som sa na Melanie.

,,Dobre. Maj sa. A uži si prechádzku s Joshom." prstami ukázala úvodzovky.

Len som pokrútila hlavou a zasmiala sa.

Hi Honeys ❤ ďalšia časť. 💁
~Stay alive~