~AJ PRE LÁSKU SA ZABÍJA~

KAMARÁTI

Bola som otočená chrbtom ku nej takže som ju nevidela ale len počula. Zobrala si nejaké veci a odišla. Pretočila som a hľadela do prázdnej izby. Zachvíľu bolo šesť a mala byť večera no nikde som nešla. Asi dve hodiny som bola na mobile a potom som zase zaspala. Zobudila som sa až na hukot z vonku. Vstala som a pozrela sa von oknom. Rozlúčková párty. Došlo mi to až keď som ich sledovala. Pozvanie bolo vyvesené von na nástenke. Čítala som knihu a išla spať. Ráno som sa zobudila o pol hodinu skorej ako ona. Na raňajky som prišla medzi prvými no dosť rýchlo sa to tam plnilo. Nikto si ma nevšimol až na Josha.

,,Prečo nesedíš s ostatnými?"

,,Je zopár dôvodov."

,,Ja...niečo som započul."

,,Nečudujem sa."

,,Neviem prečo si pohádaná s ostatnými no chcem aby si vedela, že ja-"

,,Ďakujem ale nerob si starosti." Postavila som sa odniesla tácku a išla na izbu sa zbaliť keďže o dve hodiny odchádzame.

V autobuse som sedela hneď za šoférom po pravej strane sedeli naše dve profesorky a celú cestu bolo počuť ich keci aj keď som mala slúchadká a počúvala hudbu. Vystúpili sme a s bratom sme počkali na oca.

Celý víkend som presedela doma keďže s Melanie som nebola von čo skoro každý víkend chodievame.

,,Zdá sa mi, že budete sedávať tak ako poviem. Do zajtra si rozmyslím ako budete sedávať na mojich hodinách." Profesorka z matematiky bola ku koncu taká nasratá, že z úst vypustila tieto dve vety.

Prišla som neskoršie z obedu a preto som meškala na krúžok, teda nie krúžok skôr výpomoc pri zhotovovaní školských novín. Býva nás tam väčšinov len zopár a to ja, Melanie, Zoel a Austin. Všetci štyria sme také intelekty a všetci sa staráme o iné časti novín. Ja robím kresby, hľadám vhodné fotky a robím celkovú úpravu, Melanie sa stará o rozhovory, Zoel hľadá informácie na internete a úpravu textu no a Austin robí tu kreatívnu časť písania.

,,Mám vybrať fotky alebo niečo nakresliť?" Prisadla som si do kruhu a snažila sa naskočiť do idúceho vlaku.

,,Nie. Mysleli sme, že neprídeš tak sme už niečo našli. So Zoel musíme spraviť ešte jeden rozhovor." Postavili sa mávli rukou teda skôr Mel mávla čiastočne asi len Austinovi a išli.

,,Ťažký deň?" Spýtal sa a mikinu si potiahol nižšie pod boky.

,,V podstate hej."

,,Tak idem už aj ja asi. Maj sa." Zobral si tašku a išiel aj on.

Po chvíľke nekonečného ticha v škole som išla domov aj ja.

Keď som prišla domov u nás v obývačke sedel celý basketbalový tím môjho brata. Nejako som sa prebrodila cez dvadsať vysokých chalanov za mojim bratom ktorý veselo stál za kuchynskou linkou a všetkým niečo nalieval.

,,Mama s ocom nebudú nadšení keď sa toto dozvedia."

,,A kto im to povie?" Hovoril na mňa už nie veľmi triezvym hlasom. ,,Dúfam, že nie ty." Ukazoval na mňa vrchnákom z nejakej fľaše.

V tom sa za mnou ozval už napitý hlas Tylera.

,,Ale ale slečna zarazená." Hovoril s úškrnom na perách.

,,Tyler prosím ťa daj mi pokoj." Snažila som sa dostať cez obývačku do chodby a odtiaľ ujsť do izby.

,,Poď piť!" Kričal za mnou.

,,Nejdem." Prekrikovala som ostatných.

,,Ahá, už chápem. Ty si poriadne ešte v živote nepila!" Povedal a všetci sa začali smiať.

,,Tak to sa mýliš." Prebodla som ho pohľadom.

,,Tak ma presvedč." Pohľad prižmúrených očí mi opätoval.

Už po zopár pohárikoch sme sa rozprávali ako starí známi. Rozprával mi o vtipných príhodách z koncertov a divných týpkov z našej školy.

,,Povedz mi niečo o sebe."

,,A čo?"

,,Prečo tak rada kreslíš." Poriadne sme už ani nevedeli artikulovať.

,,Je to také uvoľňujúce. Všetky svoje myšlienky môžem dať na papier ale je v tom dlhý príbeh."

,,Veď ja mám čas."

,,Aj tak si nebudeme väčšinu z tochto večera pamätať."

,,To je pravda." Povedal so smiechom. ,,Niekedy mi to musíš vyrozprávať."

,,Fajn."

,,Tento víkend."

,,Dobre."

,,Joseph! Clarcková! Nespite na tých laviciach. Alebo viete čo? Poďte si sadnúť sem dopredu." Ukázala na prednú lavicu v strednom rade. Nenamietali sme. Veď spať môžme hocikde.

A tak popresádzala celú triedu. Bolo mi strašne zle. Už ani nie tak od žalúdka ale hlavu mi išlo roztrhnúť. Už som sa nevedela dočkať kedy prídem domov a ľahnem si.

,,Včera bolo vtipné ako sme celý deň zdochýnali." Zasmial sa a lakťom mi šťuchol do ruky.

,,Neviem či to bolo vtipné, ale keď myslíš..."

,,Poďme sa hrať piškvorky." Začal cez polovicu matematiky.

,,Tyler nejdem hrať piškvorky."

,,Ale ja sa nudím..." rozvalil sa cez celú lavicu.

,,Kebyže dávaš pozor tak sa nenudíš."

,,Nezabávajte sa." Napomenula nás učiteľka.

Cítila som sa blbo keďže ma profesorka z matematiky ešte nikdy nenapomemula.

,,Dúfam, že platí ten víkend. Mohli by sme ísť na koblihy. Alebo radšej burger?"

,,Prosím ťa buď už ticho." Snažila som sa zvýšiť hlas no zároveň som musela šepkať.

,,Pýtal som sa ťa takže by bolo vhodné kebyže mi aj odpovieš."

,,Upozorňujem vás poslednýkrát!"

,,Fajn dobre. Platí to." Do konca vyučovania bol už ticho.

,,Clarcková!"

Otočila som sa a tam stál Tyler. Prišla som ku nemu a išli si kúpiť koblihy.

,,Môžem to dať na Instagram?" Natočil na mňa mobil kde som bola odfotená ja ako nesiem krabicu koblíh.

,,Autorské práva." Šťuchla som doňho krabicou ale opatrne aby nespadli.

Zasmial sa. Išli sme si sadnúť do parku. Otvorila som Instagram našla si jeho profil otvorila tú fotku a prečítala si popisok. "Opäť hladná"

,,Čo?" Smiala som sa s koblihou v ústach.

,,Počkať ty ma nesleduješ?" Hľadel mi do mobilu.

,,Ani ty mňa."

,,Ani Josha nesleduješ. Čo si ty za kamarátku."

,,Fajn fajn. Už vás sledujem."

Chvíľu bolo ticho ktoré som prerušila. ,,Môžem sa ťa niečo spýtať?"

Prikývol a dojedal poslednú koblihu.

,,Prečo si chcel ísť so mnou von?"

,,Pretože si zaujímavá."

Zasmiala som sa. ,,Vieš celkom si mi pokazil plány..."

,,Aké?" Uškrnul sa.

,,Chcela som sa ti ako tak vyhýbať...je to smiešne."

,,Som rád, že som ti to prekazil." Usmial sa. ,,Pretože mne sa nevyhneš."

Hi Honeys 💕 už sa to budem snažiť ukončiť. 🙏🏻
~Stay alive~