~AJ PRE LÁSKU SA ZABÍJA~

DIVNÝ

,,Josh je v poslednej dobe strašne divný...čo ak som spravila niečo zlé?"

,,Ale Melanie...prečo by si spravila niečo zlé? Asi je len unavený zo školy a z práce s Tylerom. Teraz majú toho veľa." Snažila som sa ju ukľudniť.

O pár dní som mala ísť na prijímačky na výšku. Zachvíľu sme už boli na konci tretieho ročníka a ja som začala rozmýšľať nad svojou budúcnosťou.

Ráno v škole bolo ako každé iné až do kým som neotvorila svoju skrinku. Na zem vypadol malý papierik. Zodvihla som ho zo zeme a prečítala ho. Bolo na ňom napísané: Dávajte si pozor čo píšete. Inak to skončí ešte horšie. Na druhej strane som zazrela Melanie ako si pri svojej skrinke prečítala tiež papierik. Cestou do učebne kde tvoríme noviny sa ku mne a Melanie zozbierali ešte další ľudia z novín, ktorí taktiež dostali taký istý papierik. Vošli sme do učebne a na zemi medzi lavicami ležal Alex. Dobehla som ku nemu a bol zvynutý v klbku.

,,Alex?" Jemne som ho chytila za plece. Pretočil sa na chrbát no nevyzeral, že by bol pri zmysloch. Bol celý krvavý a ledva dýchal v tom momente prišla profesorka, že čo tu robíme. Pozrela som sa smerom na profesorku ktorá stála medzi dverami a v pozadí som zazrela Tylera. Postavila som sa a išla ihneď za ním. Dlane si položil na hlavu.

,,Máš v tom prsty?"

Chytil ma za rameno a viedol ma dozadu na chodbu aby nás nikto nepočul.

,,Nechcel som aby to skončilo až takto...ale ten idiot si to zaslúžil tak či tak."

Škarede som naňho zazrela. ,,Aby to nebol nabudúce len Alex." Hodila som po ňom papierik a odišla.

Po ceste do triedy sedel pred ošetrovňou Alex.

,,Kto ti to urobil?" Prisadla som si ku nemu.

,,Ja- Viem, že to bude znieť divne ale zdá sa mi, že to bol Josh. Tie jeho oči...ale nie som si istý."

,,Slečna do triedy." Prišla učiteľka a poslala ma preč.

Cestou do triedy som sa zastavila ešte na záchodoch. Keď som odtiaľ vychádzala, vedľa z chlapčenských záchodoch vychádzal Josh, ktorý si utieral z hánok na rukách krv. Zastala som medzi dverami a neverila vlastným očiam. Naozaj to spravil Josh.

Hneď ako som prišla do triedy som to povedala Melanie. Videla som to zdesenie v jej očiach.

Poobede po škole som chcela ísť rovno domov ale zastavil ma Tyler. Chcel mi niečo povedať. Nemala som záujem ale nakoniec som išla. Išli sme na jeho aute ku zrúcaninám. Nebol tam nikto ako vždy. Sadla som si na jeden z kameňov. Tyler si sadol na kameň vedľa mňa a začal.

,,Netušil som, že to dopadne až tak. Hlavne Alex."

,,Bol to Josh."

Zvraštil obočie. ,,Čo?"

Zopakovala som. ,,Bol to Josh."

Zadíval sa niekde akoby o tom premýšľal. Postavil sa a išiel smerom ku autu. ,,Musím ísť."

,,Prosím? A ja čo?" Rozbehla som sa za ním. ,,Lezieš mi už s týmto na nervy. Vždy sa spakuješ a mňa-" nestihla som dopovedať.

,,Fajn pôjdeš so mnou. Asi tam bude aj Jay. Môže ťa zobrať domov."

Prišli sme do vedľajšieho mesta. Išli sme cez námestie. Spomenula som si keď som tu bola s havraním chlapcom. Vošli sme s Tylerom do tej ich krčmy alebo čo to bolo. Bolo tam zopár chlapov.

,,Drž sa pri mne." Zašepkal mi ešte pred tým ako na nás padla celá pozornosť.

Zopár chalanov v Tylerovom veku hľadelo na nás. Pri ďalšom stole boli nejakí starší muži. Očami som hľadala Jaya, no nikde nebol.

,,Chcem s tebou hovoriť." Tyler si zavolal nejakého chalana. Išli asi o dva metre ďalej odomňa.

,,Ako sa voláš?" Prihovoril sa mi jeden zo starších chlapov.

,,Nella."

,,Dáš si niečo?"

,,Nie vďaka." Ihneď som odpovedala.

Z nejakej inej miestnosti vyšiel havraní chlapec teda Michael a ešte raz teda Tylerov nevlastný brat spolu s Jayom. Stála som kúsok od hlavných dvier pripravená hocikedy keď bude treba ujsť, no nebolo treba. V jednej sekunde sa prudko otvorili dvere a vstúpilo niekoľko chlapov. Mali v rukách zbrane a v tom ma jeden z tých ozbrojených chlapov tresol niečim po hlave. Podlomili sa mi kolená a ja som spadla na zem.

Zobudila som sa na veľké ticho a strašnú ale že strašnú bolesť hlavy. Pomaly som otvorila oči. Nevedela som kde sa ocitnem, ale túto miestnosť som spoznala ihneď. Bol to Tylerov dom. Obývačku som hneď spoznala lebo som tu vtedy bola zaviesť Tylera z tej párty. Pomaly som sa posadila a otočila sa za seba. V kresle sedel havraní chlapec. Čítal nejakú knihu. O pár sekúnd keď si ma všimol sa bez slov postavil a doniesol mi pohár vody s radšej celou krabičkou tabletiek. Pozerala som naňho kým som zapíjala tabletku všimla som si jeho ruky keď skladal deku ktorou som bola zakrytá. Narozdiel od väčne rozbitých hánok čo má Tyler ich on nemal. Ruky mal kostnaté s jemnými žilami.

,,Kde je Tyler s Jayom?" Povedala som po chvíli.

,,Nebudem ti klamať. Neviem kde sú." Prisadol si ku mne.