~AJ PRE LÁSKU SA ZABÍJA~

BRAT

Balila som si zopár vecí. Bola som sama doma. Naši boli na nákupe a Hazell ani neviem kde. Hlavne papiere, ceruzky, farbičky a návrhy na merch. Z dola bolo počuť klopanie.

,,Do riti." potichu som zahrešila keď som si uvedomila, že je už 17:00.

Zbehla som dole a išla otvoriť dvere.

,,Ahoj." povedal Tyler v koženej bunde, s bordovými džínsami a tričkom nejakého speváka.

,,Poď ďalej. Zostaň tu. Zachvíľu prídem." usadila som ho do obývačky a ja som sa išla dobaliť. ,,A ahoj!" zakričala som ešte z poschodia keďže som si uvedomila, že som sa mu vôbec nepozdravila.

Všetky papiere s návrhmy som opatrne hádzala do samostatnej tašky.

,,Máte to tu pekné." medzi dverami mojej izby sa zjavil Tyler a približoval sa ku môjmu stolíku kde bolo stále zopár obrázkov s návrhmy začínajúcich tričiek.

,,Nie sem nechoď!" vyštekla som. ,,A ďakujeme." dodala som na jeho pochvalu.

,,Ahá." povedal po chvíli keď asi uvidel kúsok papiera.

,,Má to byť prekvapenie." nachvíľu som sa naňho pozrela a posledný papier som zbalila.

,,Dobre. Necháme sa prekvapiť." skonštatoval a naznačil mi aby sme už išli.

,,Čo si povedala vašim?" po ceste sa ma spýtal.

,,Že idem ku Melanie."

Auto zaparkoval pri dome. Vystúpili sme a išli dnu do domu. Bolo to tam viac upratané ako minule keď som doviezla Tylera domov.

,,Hore hneď prvé dvere naľavo je tvoja izba. Ja ešte musím niekde ísť. Zamknem ťa a za hodinu prídem. Keby niečo tak zavolaj."

,,Em...nemám tvoje číslo."

,,Aha. Ozaj. Myslím, že je napísané na chladničke."

Išla som sa pozrieť. Bol tam magnetkou pripnutý malý papierik s jeho číslom.

,,Áno je!" zakričala som mu z kuchyne.

Hneď ako som to povedala sa zabuchli dvere a už ho nebolo. Číslo som si odpísala a sadla si do obývačky. Postavila som sa z gauča a rozhliadla sa po prázdnych poličkách a vytrínach. Nikde neboli žiadne rodinné fotky ani fotky s kamarátmi. Boli tu akurát trofeje a medaily z basketbalu. Chcela som sa ísť hore vybaliť až kým mi zrak nepadol na poslednú policu. Za veľkou trofejou trčala fotka. Vybrala som ju spoza trofeje a prehliadla si ju. Bol na nej Tyler s nejakým dievčaťom. Fotka bola staršia. Jednou rukou ju držal okolo pliec a druhú ruku mal položenú na jej boku. Ona mala jednu ruku okolo neho vzadu a druhú ruku mala položenú na jeho ruke ktorá držala jej bok. Usmievali sa tam. Obidvaja.

Fotku som odložila naspäť. Zobrala som si tašku a išla sa vybaliť. Otočila som kľučkou a vošla do izby. Bola to menšia izba s jednou manželskou posteľou nočnými stolíkmi a s malou drevenou skriňou. Keď som už bola ako tak vybalená išla som naspäť dole. Bola som v kuchyni kde som si chcela nabrať pohár vody. Niekto začal odomkínať dvere. Cez sklenené dvere som videla, že to Tyler nie je. Dotyčný bol nižší a aj oblečenie mal iné. Keďže bolo sklo vzorované nevedela som presne kto to je. Stačilo mi, že to nebol Tyler a tak som začala konať. Z police čo mali nad šporákom boli panvice. Rýchlo som zobrala najväčšiu a schovala sa zaroh. V jednej ruke som držala mobil pripravená zavolať Tylerovi a v druhej ruke panvicu pripravená udrieť.

Dotyčný vošiel do chodby a podľa zvuku som usúdila, že sa vyzúva a vyzlieka budnu. Spoza steny som uvidela najprv jeho nohy a potom...chcela som ho udrieť.

,,Hej!" vykríkol, spravil pár krokov dozadu a ruky dal vyššie skoro až nad hlavu.

Ja som sa ku nemu pomaličky približovala s panvicou nad hlavou pripravená záutočiť keby niečo.

,,Kto si?" spýtal sa ma.

No, ja som neodpovedala.

,,Tak dobre. Skúsim to inak. Ja som Tylerov brat a ty si kto?" ruky dal dole.

Keď povedal slovo brat panvicu som dala dole a už som ju nedržala nad hlavou.

,,Ryan." podal mi ruku.

,,Nella." panvicu som položila na stôl a podala mu ruku.

,,Si Tylerova ehm...štetka?" povedal s nadvihnutým obočím a akoby so zadržaným smiechom.

Vypleštila som oči.

,,Asi nie..." odpovedal si sám sebe na otázku. ,,Len sa pýtam pretože si sem pomerne často vedie svoje kamarátky." ku slovu kamarátky ukázal úvodzovky.

Bola som ticho a nič nehovorila.

Chvíľu čakal či niečo poviem, no nepovedala som ani slovo.

,,No nič som hladný nedáš si niečo?" pozrel sa na mňa kým hľadel do chladičky a zase čakal na moju odpoveď.

Pokrútila som hlavou.

,,Aj tak nič nemáme. Objednám niečo." z bočného vrecka na nohaviciach vytiahol mobil a ťukal číslo.

Kým telefonoval tak som si ho prezrela. Bol asi o pol hlavu nižší od Tylera, mal oblečené tmavomodré džínsy a kockovanú košeľu s dlhým rukávom. vyzeral staršie a inak. Pravdaže sa s Tylerom podobali, no tým inak myslím inak povahovo. Ryan vyzerá byť viac komunikatívnejší, slušnejší, milší a usmievavejší. Ale v podstate nepoznám ani jedného ani druhého.

Objednal hamburger, tortilu...objednal toho viac ak by som chcela. Zjedla som hamburger. Pozrela som sa na hodiny v mobile. 19:07 a Tyler nikde.

Hi Honeys. 💕 Dúfam, že sa vám táto časť páči. 😏
~Stay alive~