~AJ PRE LÁSKU SA ZABÍJA~

KÚPANIE

                      *O týždeň neskôr*

,,Neviem či tam mám ísť.

,,Ako to chceš ty." Mykla plecom a ďalej ťukala do mobilu.

,,Už je sedem. Tak fajn...ak by som sa nevracala rob niečo.

Mali sme sa stretnúť v parku no meškal.

,,Deň debil." Vyhĺbil sa z tmi a až po niekoľkých sekundách som ho uvidela zo svetiel lámp.

Deň debil malo byť asi ospravedlnenie prečo mešká. Prešli sme asi štyri kolečká parku kde mi vyrozprával celý jeho deň.

,,Fúha." Na nič iné som sa nezmohla lebo ja som len decko v druhom ročníku na strednej a on dospelý človek na vysokej. Aj keď je len v prvom ročníku no predsa má iné starosti v škole ako ja.

Prešli sme ku jazeru a tam sme zastali.

,,Už by sme mali ísť."

,,Máme ešte dve minúty." Namietol. ,,Vlastne..." zamyslel sa. ,,Nejdeme sa ešte prejsť?"

Bolo už po večierke tak som len sklopila hlavu lebo som nevedela.

,,Teda ak už nechceš ísť." Nezaujato mykol plecom a spravil krok dozadu.

,,Nie môžme ísť." Ihneď zo mňa vypadlo a on sa len uškrnul.

O hodinu sme zase zastavili pri jazere. Do ruky som zobrala mobil a pozrela koľko je hodín. Bolo už desať. No on mi ho zobral z ruky a hodil ho pár metrov od nás do trávy. Nechápala som až dovtedy keď ma chytil rukami za hlavu a prisunul si ma bližšie. Zacítila som na perách len teplo. Potom si vyzliekol tričko.

,,Kúpať sa nejdem."

,,Nie kúpať." Uškrnul sa a pomaly kýval hlavou z ľava doprava.

V tej chvíli som sa zľakla a začala pomaly cúvať dozadu.

Medzi tým si vyzliekol aj nohavice a začal oblapávať aj mňa.

,,Prestaň Alex!" Snažila som sa mu vytrhnúť z náruče no nešlo to.

Niekto vybehol spoza parku rovno ku rieke. Melanie, Louis a Tyler. Tyler prišiel ku nám a Alexa strčil tak silno až spadol do vody a keďže držal Tylera spadli obidvaja. Chvíľu sa tam bili no každou sekundou boli stále ďalej a ďalej od nás a pravdepodobne stále v hlbšej a hlbšej vode. Nebolo nič počuť len samé čvachtanie vody a obrisy ich rúk nad vodou. Zrazu zostalo ticho a nad hladinou ich nebolo vidno. Myslela som, že tam odpadnem. Bože môj čo robiť. Skočiť? Aké je to hlboké? V tom sa prvý vynoril Tyler a o pár sekúnd aj Alex no Alex sa naňho ihneď zase vrhol. Tyler ho udrel päsťou do tváre aby mu dal nachvíľu pokoj. Tyler plavál ako o život ku brehu. Bola som naklonená cez vodu a načahovala som ruku ku Tylerovi aby som ho odtiaľ čo najrýchlejšie vytiahla. No keď už bol nejaké štyri metre odomňa za ním sa vynoril Alex ktorý jeho svalnatou rukou chytil Tylera pod krk a ťahal naspäť pod hladinu.

,,Tak toto už nie." Zašomrala som vyzula si topánky a skočila šípku do vody aby som bola čo najrýchlejšie pri nich.

Bola tma tak som len plávala za zvukom vody a Tylerovými nadávkami. Keď som bola pri nich Alex mi jednu vrazil do nosa. Neviem či naschvál alebo nechcene lebo chcel trafiť Tylera no nič nevidel ale jednu som mu vrátila. Keď už bol Alex konečne trochu mimo rýchlo sme plávali ku brehu. Vyšla som z vody a keď som sa otočila naspäť smerom ku vode, že Tylerovi podám ruku Tyler nikde.

,,Tyler?" Povedala som a čakala, že sa vynorí. No on nič...

,,Tyler!" Stále nič.

Kľakla som si na kolená a ruky strčila do vody aby som ho našla. Niekto ma chytil za ruku. Bol to Tyler ktorý ledva dýchal. Chytila som ho dvomi rukami za jeho ruky a vytiahla ho von. Ľahol si na zem do trávi a snažil sa nadýchnuť. V hlave som si už opakovala prvú pomoc. Alex sa sám vynoril pár sekúnd po Tylerovi a vyliezol z vody. Ten mal ešte stále silu a ťarbavým krokom sa rozbehol ku nám no Louis ho zastavil. Poslal ho preč a tak sa Alex vrátil na intrák so slovami, že máme držať huby lebo ak nie jeho tatko sa postará o to aby nás už nikdy neprijali na žiadnu vysokú školu.

Keď sme boli v parku pribehla ku nám jedna profesorka a profesor odtiaľto a baterkami nám svietili do tvárí.

,,Večerné kúpanie?" Povedala profesorka s ironickým no aj vystrašeným hlasom.

Nič sme nehovorili.

,,Porozprávame sa o tom zajtra." Povedala a rukou ukázala na intráky aby sme išli na izby.

Prišli sme dovnútra a už na chodbe bolo cítiť príjemné teplo. Melanie odomkla izbu no ja som ešte zostala pred našimi dverami.

,,Tyler?"

Otočil sa od ich dverí.

,,Ja len...vďaka." Jedno plece som mala jemne nadvihnuté.

,,Nie je zač. Aj ja ďakujem..." uškrnul sa. ,,Že si za mnou skočila." Dodal.

Z vlasov mu stekali kvapky vody. Ešte raz sme sa na seba pozreli a zatvorili dvere.

Na druhý deň sme išli na prednášku. Čarbala som si do zošita.

Keď sme vyšli zo siene von na chodbu a tam sme mali počkať na ďalšiu prednášku zastavil sa pri mne Tyler.

,,Úkažeš mi prosím zošit?" Hľadel na mňa a čakal.

Asi si nestihol napísať niektoré poznámky. Preblislo mi hlavou.

Poznámky úplne preskočil a nalistoval si posledné strany kde sú moje kresby.

,,To sú len čmáranice." Povedala som a chcela si zobrať zošit naspäť.

,,Pre teba sú to čmáranice no pre mňa nie." Stále hľadel do zošita. ,,Sú naozaj pekné." Dodal a podal mi zošit naspäť.

Len som sa pousmiala.

Úsmev mi ihneď zmizol z tváre keď sa ku nám ráznym krokom približovala profesorka.

,,Joseph, Williamsová." Pozrela na nás. ,,Poďte so mnou." Po ceste sme zo sebou zobrali aj Louisa s Melanie.

,,Čakáme na vysvetlenie." Pozerali na nás presne tak ako včera.

Boli sme ticho.

,,Dobre, tak budete mať trest všetci štyria." Povedala a bola na odchode.

,,Nie to ja som bola po večierke von a oni ma len išli hľadať." Vyšlo zo mňa lebo som nechcela aby mali trest kvôli mne.

,,Je to tak?" Pozrela poza mňa na nich.

Nevidela som ich no asi prikývli.

,,Je to pekné, že ste ju išli hľadať no Williamsová nemala čo hľadať von po večierke. Preto udeľujem aby si do konca pobytu chodila na ranné prednášky o pol hodinu skorej aby si pomáhala pri príprave prednášok." Hľadela na mňa a akoby všetkými zmyslami kontrolovala či vnímam  každé jej slovo.

Prikývla som.

,,Môžte ísť."

,,To si nemusela." Podišla ku mne Melanie keď sme stáli pred dverami z ktorých sme pred chvíľou vyšli.

,,Čo som nemusela?"

,,To všetko, že si to zobrala na seba."

,,A kto iný za to môže? Išli ste ma len hľadať a kebyže za mnou neprídete tak-"

,,Mám chuť mu rozbiť hubu." Pokračoval Tyler.

,,Hej aj ja." Pridal sa Louis.

Mali sme ešte dvadsať minút do ďalšej prednášky tak sme išli von a chalani si išli zapáliť. Tyler si sadol na opustenú stoličku a potom som si uvedomila

Kráčali sme na poslednú prednášku. Čakali sme pred dverami lebo sme prišli skorej. Objímala som zošit s peračníkom a popri tom som hľadela do zeme. Bola som zahľadená a keď som ja zahľadená stojím ako stĺp s neutrálnym výrazom, rozmýšľam a nevnímam.

,,Sa usmej." Zrazu sa predomnou objavil Tyler a hľadel na mňa tými jeho hnedými očami.

Len som sa uškrnula. A pozrela sa naňho.

~Stay alive~