~AJ PRE LÁSKU SA ZABÍJA~

VÝKRIK

Večerom prišiel Tyler teda prišiel mi doniesť papiere ktoré som si zabudla u nich.

Nič nepovedal. Papiere mi podal, otočil sa a bol na odchode.

,,Tyler." stála som medzi dverami. Otočil sa. ,,Deje sa niečo?" vyšla som viac von a zatvorila dvere.

Pokrútil hlavou. Mykla som ľavým kútikom úst. ,,Tak fajn...a vďaka." povedala som po chvíli. Len sa usmial a odišiel. Neviem či to bol úsmev, skôr pokus o úsmev. O dva dni som sa stretla s Joshom.

,,Sú nádherné! O pár dní by sa už mali predávať."

,,Som rada, že sa ti páčia."

*O tri mesiace neskôr*

Za dva dni sú Vianoce. Za dva dni príde Mark. Za dva dni mám dať ľuďom darčeky, no nemám nič. Tyler je posledné mesiace divný. Vyhíba sa všetkému a všetkým. S Joshom okrem koncertov už ani nie je. Je pol dvanástej a rozhodla som sa ísť za ním osobne.

,,O jednej je obed!" mama kričala keď som už zatvárala dvere.

Zaklopala som na dvere. Nič. Zaklopala som druhýkrát. Nič. Vyberala som mobil, že mu zavolám keď sa v tom otvorili. Keď ma Tyler uvidel chcel ich hneď aj zavrieť, no ja som ho zastavila. Pretlačila som dvere a silou mocou vošla dnu.

,,Tyler čo sa deje?" začala som.

,,Ak ťa poslal Josh môžeš rovno odísť." zamrmlal pomedzi zuby.

,,Nie neposlal, no aj on sa o teba bojí." bol ticho.

,,Neodídem kým mi nepovieš o čo ide." stále bol ticho a držal si odomňa odstup. ,,Ak to nepovieš mne tak aspoň Joshovi, Samovi, Louisovi, Max-"

Prerušil ma. ,,Fajn. Chceš to vedieť tak chceš." pomaly sa ku mne približoval. ,,Od vtedy ako si bola u nás a hovorila si o svojej mame tak si opisovala akoby aj tú moju. Tvoja mama sa mi podobá na tú moju. Narodila si sa vtedy keď nás moja mama opustila."

,,Čo tým chceš povedať?" neveriacky som naňho hľadela.

,,Že sme možno-"

,,Súrodenci?" povedala som s ironickým smiechom. ,,To nie je možné..."

Nadvihol obočie a hľadel na mňa. Nepovedala som nič. Otočila som sa a odišla. Chvíľu som sa prechádzala po meste a rozmýšľala. Stále som jeho slovám neverila. Domov som prišla o trištvrte na tri.

,,Kde si bola?!" mama umývajúc riad na mňa kričala z kuchyne.

,,Mala si prísť o jednej na obed." pridal sa aj otec.

Odignorovala som ich a išla do izby. Nemala som na nich ani tú najmenšiu náladu. Ak sú Tylerove slová pravda tak neviem načo sa mama hrá.

Ráno o pol desiatej ma zobudli matkine slová. ,,Nemá náladu. Nechaj ju tak. Keď chce tak nech si trucuje. Sadni si do obývačky."

Asi už došiel Mark. Zajtra má prísť Jay. Konečne. Teda mi to je v tejto chvíli jedno. ,,Ahoj Mark, aká bola cesta?" započula som aj hlas Hazell.

O hodinu neskôr mi niekto zaklopal na dvere. Ani druhé klopanie ma neodradilo od čítania knihy. Nakoniec sa dotyčný sám pozval dnu. Pravdaže to bol Mark.

,,Nepozvala som ťa dnu." nachvíľu som odtrhla oči od knihy.

,,Ani takého fešáka?" uškrnul sa a jeho kroky smerovali ku mne.

Len som pretočila očami. Nemala som chuť na jeho vtípky.

,,Dopočul som sa, že máš frajera." začal na mňa robiť jeho triky s obočím.

Zazrela som spoza knihy.

,,Okej fajn...o pol jednej bude obed."

Do pol jednej som si čítala, počúvala hudbu, kreslila a bola na mobile, no päty som neopustila zo svojej izby. Krátko po pol jednej som opustila svoje hradné brány a zišla dole. Vyzerala som asi otrasne. V teplákoch, tielku, s vrkočom z rána a s teplými, huňatými zajačikovskými ponožkamy až nad členky som sa skoro šmykla na schodoch čo videli Mark s Hazell pravdaže neurdžali svoj smiech. Snažila som sa ich ignorovať, no niekedy to nešlo.

,,No už si tu." ohlásil otec.

,,Už netrucuješ?" zabŕdzala do mňa aj matka.

Snažila som sa aj tých ignorovať aj keď to nešlo.

Sadla som si medzi otca a Hazell. Ich keci som celú polievku vydržala ale v polovici hlavného jedla som vybuchla ako sopka. Hazell mala na mňa poznámku ako vždy.

,,Drž hubu Hazell!" vyštekla som po nej.

Mama na mňa škaredo zazrela cez celý stôl. Po ďalšom súste sa Hazell niečo nepáčilo tak som po nej zase vyštekla.

,,Hej..." napomenul nás Mark.

,,Nestaraj sa." zaškrípala som pomedzi zuby.

,,Nella a dosť! Správaj sa slušne!" matka ma začala napomínať.

,,Keď tu Jay nie je nemáš koho dirigovať tak to robíš mne?"

,,Nebuď drzá Nella!" mama už chytala červenú farbu.

,,Nerob z nás sprostých!" príbor som položila na tanier.

,,Čo to hovoríš?"

,,Ja veľmi dobre viem čo si pred pár rokmi urobila a nebudeš z nás robiť úplných debi-"

,,A dosť!" mama už bola úplne červená. Stála za okrajom stola s nenávystným pohľadom na mňa hľadela.

Postavila som sa od stola a išla do chodby.

,,Nella!" kričal otec z kuchyne.

Obula som si rýchlo svoje červené Conversky čo som neskôr aj oľutovala, zobrala budnu z vešiaku zobrala aj čiapku a odišla. Na to, že bolo len poobede, teplota vonku bola nízka a už na konci ulice mi bola zima. Topánky som mala totálne mokré a nohy mi mrzli. Asi hodinu som sa prechádzala a potom som dobre vedela za kým pôjdem. Zaklopala som na dvere a čakala. Nič. Zaklopala som druhýkrát, no stále nič. Otočila som sa a išla naspäť keď v tom otvoril dvere. Pozrela som sa naňho so smutným a zdrvujúcim pohľadom. Podišiel ku mne len v papučiach a skočil rovno do snehu. Akoby chcel zahrešiť, no namiesto slov prišiel ku mne a objal ma.

Hi Honeeys 😃 Ooch som tak rada, že zajtra nejdeme do školy. 🙏 Už mám školy dosť. Tento týždeň sme sa už poriadne a naplno začali učiť. Ako sa zatiaľ darí Vám? 😊 Myslím, že zatiaľ je to ešte v pohode to najhoršie ešte len príde, no nechcem aby sme boli znechutení tak si užite túto časť a prajem pekný predĺžený víkend. 😊
~Stay alive~