Pán Božský

*1*

《Fallon》

Hneď po prednáške som utekala na dolné poschodie katedry Finančného práva. Schody som brala po dvoch tak veľmi som sa tam chcela dostať čo najskôr.
Včera po poslednej prednáške všetkým študentom v ročníku ponúkli prestížnu stáž v najväčších firmách v meste. Hneď som sa na to zapísala. Bola to pre mňa obrovská príležitosť dostať dobré odporúčanie do budúcej práce a možno .... možno mi ponúknu stále miesto po promócii.
Zahryzla som si do pery, aby som zakryla úsmev na perách, ktorý mi vyčarili moje brilantné myšlienkové pochody.
Cítila som ako mi srdce začalo byť rýchlejšie a napätie sa stupňovalo každým ďalším krokom.
Keď som sa konečne dostala dole zarazila som sa. Pri nástenke bola skupinka študentov, ktorí pochopiteľne tiež chceli vedieť akú firmu im vedenie katedry priradilo.
Podišla som bližšie a postavila sa na špičky, aby som aspoň čo to videla. Bolo to márne, mojích 155 centimetrov bolo oproti davu predomnou razantne málo.
Zamračila som sa no neostávalo mi nič iné len počkať.
Pocity sa vo mne miešali ako divé bola som plná očakávaní akú firmu mi pridelili.
Asi po piatich minútach som zaostrila na papier predomnou.
Hmm. Whitová.... Whitová ... kde len som ?
Á tu som. Fallon Whitová - Blleake International Holding s.r.o.
Srdce sa mi rozbúchalo ešte viac. Niečo som o tej spoločnosti už počula, podľa toho čo som vedela to bolo v podstate obrovké impérium na čele ktorého stál v skutku mladý chlap.
Napätie sa uvoľnilo a vystriedala ho radosť.
Pokyny boli jasné, nástup bol zajtra ráno o ôsmej. Máme hlásiť na recepcii.
Tentokrát už s neskrývaným úsmevom na tvári som vyšla zo školy.
Pri aute ma už čakala Amalia, jedna z mojích spolubývajúcich.
,, tak tu si, ako to dopadlo ? " spýtala sa s úsmevom.
,, privítaj novú stážistku v Blleake International Holding " usmiala som sa od ucha k uchu.
,, no páni gratulujem "
Obe sme nasadli do môjho auta a vyrazili domov.
Naša škola sa nachádzala na kraji mesta a náš byt tak isto, takže netrvalo dlho a už som ležala rozvalená na posteli.
,, navrhujem to osláviť " povedala Lia.
,, dnes sa vracia domov aj Beka môžme to osláviť aj zajtra " zakričala som jej do kuchyne.
Beka je moja najlepšia priateľka už od zakladnej školy. Tá by mi len tak neodpustila ak by som to oslávila bez nej. Chodí na dva týždne do zahraničia masírovať do kúpeľov. Ako sama povedala vysoká nie je preňu, preto si vybrala strednu školu masérsku zatiaľ čo ja gymnázium. Aj napriek tomu sme boli dobré kamarádky a vydržalo nám to aj doteraz.
O dva mesiace, po promócii sa obe sťahujeme do bytu v centre mesta. Lia sa naopak rozhodla vycestovať do zahraničia.
Ráno som si nastavila budík na šiestu. Bohužiaľ netuším čo sa s ním stalo, prosto nezvonil. Lia ma zobudila keď bolo trištvrť na sedem.
,, čože ?! Doriti ! " rozbehla som sa do kúpeľne.
Nie, nie, toto je naozaj zlé.
V rýchlosti som si umyla tvár, naniesla riasenku a pery namaľovala bordovým rúžom.
Chvala Bohu, že som si šaty vybrala ešte včera večer a tak som ich na seba rýchlo hodila. K tomu čierne lodičky ešte som zchmatla kabát a mohla som vyraziť.
Bolo trištvrť na osem a ja som ostala uviazdnutá v zápche. Mohlo sa to stať niekomu inému než mne ?! Dopekla, dopekla, dopekla !! Dnešný deň už nemôže byť lepší !
O dvadsať minút som vošla do obrovskej budovi s päťdesiatimi poschodiami.
Utekala som k recepcii.
,, dobrý deň, Fallon Whitová som nová ... "
,, meškáte " zazrela na mňa spoza pultu recepčná.
Prekvapene som na ňu vygúlila oči. Veď meškam len 5 minút nezrúti sa kôli tomu svet !
,, ja viem, ospravedlňujem sa ale bola zápcha a ... "
,, slečna v meste je zápcha každý deň, mali ste s tým rátať " opäť mi skočila do reči.
Len kľud Fallon, kľud. Ako vraví Beka nádych a výdych.
,, pochopte pán Blleake nemá času na zvyš ... " niečo zapísala do počítača pričom mi nevenovala ani pozornosť, ,, vyjdite hore na posledné poschodie, kancelária pána Blleaka je na konci chodby " vytisla zo seba nútene.
,, ďakujem " vzdychla som si a ponáhľala sa k výťahu.
Trvalo snáď celú večnosť kým som sa dostala na päťdesiate poschodie. Vo výťahu sa vystriedalo kopu ľudí oblečených v drahých oblekoch.
Nervozita, ktorá mi prúdila v žilách namiesto krvi spôsobila, že moje srdce začalo divo udierať do hrudného koša. Mala som nutkanie obzrieť sa v zrkadle či je všetko tak ako má byť ale radšej som tú myšlienku zapudila. Už tak bolo na dnešok tých trapasov dosť. Výťah sa znova naplnil a pokračoval na posledné poschodie. Naprázdno som prehĺtla. Čo ak to hneď nahlási univerzite a ja budem mať problém ? Preboha veď to bolo len päť minút. Cinknutie ma vrátilo naspäť do reality. Stála som pritisnutá k stene výťahu a čakala kým sa miestnosť vyprázdni.
Odrazu mi zazvonil telefón ja som ho začala hľadať v kabelke.
V tom momente som do niekoho vrazila až ma to zanieslo dozadu. Niečie silné paže ma zachytili, aby som nespadla no moje nohy sa poplietli a opätok na ľavej lodičke to nevydržal.
,, doriti " zakliala som. Telefón ako na zavolanie prestal divo vyzvaňať.
Zdvihla som hlavu k neznámemu chlapovi.
Bol odomňa omnoho vyšší a jeho ľadovo modré oči boli zapichnuté do mňa.
,, ehm prepáčte ja som si vás nevšimla " vykoktala som.
Jeho výraz ešte viac stvrdol a bolo viditeľné, že zaťal sánku. Pokrútil hlavou a založil si ruky na prsiach. Jeho svaly sa napli pod dokonale padnúcim oblekom určite šitom na mieru. Jeho tvár mala ostré rysy vyzeral ako model z obálky nejakého známeho časopisu. Vlasy mal tmavo hnedej farby pedantne upravené. Postavu mal ako grécky boh to som mohla ľahko vidieť aj cez oblek. Teraz sa tento "boh" pozeral z výšky na mňa a to nie veľmi pekným pohľadom.
,, ešte raz ma to mrzí, prepáčte " dostala som zo seba a snažila sa odrivkať do miestnosti na konci chodby.