Pán Božský

*30*

《Nikolas》

Zabil som už veľa ľudí, ale toto bolo to najbolestivejšie.  Odhodil som zbraň a rozbehol sa k Fallon.
,, si v poriadku ? " objal som ju.
,, uhm " plakala.
,, mrzí ma to, ani nevieš ako ma to mrzí " pokrutil som hlavou.
Myšlienkami mi bludila veta čo povedala Liana. Idú po mne ?! Ako je to kurva možné. Ešte väčšou záhadou bolo ako je možné, že na moju hlavu je vypísana odmena. Môže to mať však dve varianty. Buď je to na majiteľa firmy alebo na muža čo zabíja.
Musím nás odtiaľto dostať čo najskôr, najlepšie niekde do ústrania pokiaľ nebudem vedieť viac.
,, dokážeš sa postaviť ? "
S trasúcimi nohami sa povzbierala.
,, čo bude teraz ? Čo bude s ňou ? "
,, neviem, idú po mne. Musím zmyznúť, otazkou je či chceš ísť so mnou. Nie neberiem ako odpoveď. Tí čo sú zato zodpovední vedia kto si. "
,, takže nemám inú možnosť " pozrela na mňa uslzenými očami, celá od krvi. Ten pohľad mi doslova prebodával srdce. Kvôli mne je v takomto stave a mohla byť v ešte horšom.
,, prosím dvôveruj mi " objal som ju.
,, ja ti verím " pokúsila sa o úsmev, no nešlo jej to.
Vlasy mala rozcuchané, šaty dieravé, na tvári sa jej rysovala modrina.
,, milujem ťa " vyšlo mi z pier len tak samo od seba, ako keby to bolo niečo prirodzené. Pritiahol som si ju bližšie k sebe a pobozkal.
,, Fallon, pozorne ma počúvaj. Potrebujem, aby si šla do mojej spálne zo spodu postele je pripevnená cestovná taška dones ju a cestou vezmi nejaký alkohol "
,, dobre " síce vyzerala zmätene, ale hneď šla po tie veci.
Zchmatol som dve zbrane a založil si ich za opasok. Hlava mi šla vybuchnúť no teraz je však najhlavnejšie zbaviť sa tela. Pokiaľ dobre viem tí čo bývajú podomnou sú na dovolenke.
,, mám to " pribehla Fallon a vtlačila mi do ruky fľašu Jack Daniels. Síce moje kulinárske srdce krvácalo ako ju vymárnim nie je však inej možnosti.
,, v kúte sú dve tašky, potrebujem, aby si tam nahádzala všetky zbrane ak sa vojdu " poprosil som Fallon a násladne zchmatol Lianinu ruku a ťahal ju do kuchyne. Stále som mal ten nepríjemný pocit, keď som pozeral na guľku v strede jej čela. Prvykrát v živote sa mi ruky triasli a mne trvalo až príliš dlho kým som dokázal tú fľašu otvoriť a liať ju všade navôkol.

《Fallon》

Porezaná noha ma neskutočne bolela, môj psychický stav bol niekde v pekle, nedokázala som sa spamätať, čo sa tu práve udialo.
S trasúcimi rukami som hádzala zbrane do tašiek.
,,už ?" Spýtal sa Nik.
,, ešte to nie sú všetky" zamrmlala som.
Nikolas ma zastavil a pozrel mi priamo do očí. Je zvláštne, že aj v takejto situácii ma jeho pohľad spaľoval ?
,, neviem ani slovami popísať ako ma to mrzí, Boze to slovo ti budem musieť hovoriť donekonečna "
Čo som na to mala povedať ? Vedela som, do čoho idem.
,, to je v poriadku" zaklamala som piskľavím hlasom.
,, musíme ich všetky odpratať, keď sem príde polícia nesmie byť podozrivé prečo som tu mal toľko zbraní "
Prikyvla som a hodila posledné štyri pištole do tašky, zazipsovala ju a podala Nikovi. Prehodil si ich obe cez plece ako keby vážili toľko ako pierko, druhou rukou ma chytil a ťahal preč k výťahu.
,, zavolaj výťah " povedal a zmyzol smerom do kuchyne, potom sa myhol niekde pri pracovni, následne pri schodoch a už ma držal v náručí.
,, Nik som celá krvavá, myslíš, že nevzbudím podozrenie? "
,, v suteréne ťa nikto vidieť nebude "
Za malú chvíľu už výťah cinkol a my sme vystúpili do tmavej chodby. Bola tu všade tma, moje receptory pre sebaobranu boli v plnej pohotovosti. Ucítila som ako keby sa popri mne niečo myhlo, strieslo ma.
Nik šiel rozhodným krokom vpred a ja som cupitala za ním, pritom som sa držala jeho ruky ako kliešť.
Všetko sa to udialo tak rýchlo, stále som bola v akomsi tranze a ten chlad čo odtiaľto sálal tomu nedopomáhal.
Na konci chodby na nás svietilo strieborné BMW i8. Keď sa dvere auta s pipnutím otvorili podskočilo so mnou, nejako, ani sama neviem ako, som nastúpila a trochu to zo mňa všetko opadlo, vtedy som ucítila pichľavú bolesť na mojom stehne.
,, kam pôjdeme ? " spýtala som sa, keď som neuprosne hľadela na svetlá áut mihajúcich sa na diaľnici, potrebovala som sa nejako rozptýliť inak by som sa zošalela z tej bolesti.
,, potrebujeme odísť zo štátu, kam by si chcela ísť ? " pohladil ma po stále mierne krvácajúcej nohe.
,, auu " sykla som.
,, doriti, skoro by som nato zabudol, treba to ošetriť "
,, a kde asi ? V nemocnici sa pýtaju ako som k tomu úrazu došla " pokrútila som hlavou. Nik prudko zabočil na bendzínku.
,, budem ti musieť postačiť ja " povedal a zastavil auto.
,, čože ?! Nie ! "
,, Fallon musí sa to zašiť, alebo aspoň vyčistiť, zalepím to sťahujúcim obväzom, ak to nebude tak veľmi krvácať tak zajtra by sme mali doraziť do Švajčiarska, poznám tam jedneho doktora čo sa na nič pýtať nebude. No ak sa to zhorší zastavujem pri najbližšej nemocnici " znel nepoddajne.
,, dobre "
Mohla som snáď povedať niečo iné ? Dokázal byť sakra presvedčivý ak si niečo vzal do hlavy.
,, musíš vystúpiť " povedal a podal mi ruku.
Neochotne som ju prijala, lebo som vedela, že to bude neskutočne bolieť.
Oprela som sa o auto a zdvihla zrak k hviezdam.
Nik jemne posunul svoju ruku po stehne vyššie ako by mal. Z úst mi automaticky vyšlo zastonanie. Potom však prišla tá nepríjemná časť.
,, kurva ! " zvrieskla som, keď na to citlivé miesto nalial dezinfekciu.
,, pšt, už je dobre "
Klamár jeden ! Nalial to tam znova !
,, ó Bože " zaplakala som. Prisahám, že tie prekliate slzy sa nedali ustrážiť !
Z tej bolesti som prestala vnímať všetko navôkol.
,, máš šťastie, tá rana nie je až taká hlboká, aby bolo nutné ju zašívať, takže by to malo vydržať do Švajčiarska "
,, ty si taký kretén " zkríkla som, keď na tú ranu zatlačil.
,, ale no tak " zasmial sa a tľapol mi po zadku, ,, musíš byť hladná, skočím niečo kúpiť "
Otvoril mi dvere na aute a zbehol na bendzínku.
Ak sa vráti bez niečoho sladkého asi ho zabijem ! Viem si to živo predstaviť. Čokoláda v mojích ústach ako nástroj na upokojenie.
Neviem ako sa to stalo ale v priebehu nasledujúcich piatich minút som bola doslova tuhá, zaspala som ako bábätko.

《Nikolas》

Keď som sa vrátil do auta tak spala. Ja som zatiaľ premýšľal čo bude ďalej. Mám teraz za ňu zodpovednosť, musím v čo najkradšom čase nájsť toho, kto si objednal moju smrť a zabiť ho prvý.
Naštartoval som auto a pripravil sa na poriadne dlhu cestu.
Fallon sa zobudila až na obed.
,, panebože, spala som dlho ? " zľakla sa.
,, len pokoj, čo tvoja noha ? " spýtal som sa, boli sme neďaleko mesta kde býva Conrad, jeden z mála ľudí, ktorým, síce nie úplne, ale ešte ako tak dvôverujem.
,, stále bolí ale nevidno, aby krvácala "
,, tá rana nebola hlboká, skvôr by som sa obával infekcie "
,, prosím nemôžme sa baviť o niečom inom ? " pokúsila sa o úsmev.
Úprimne ? Obdivujem ju. Aj napriek tomu čo sa udialo sa dokáže tak úprimne usmiať ?
,, čím som si vyslúžil taký nádherný úsmev slečna Whiteová ? " uškrnul som sa.
,, no ja neviem pán Blleake, možno je to preto, že som z vás vedľa ? "
,, o tom nepochybujem slečna, som totiž veľmi zvodný, keď som celý od krvy, špinavý, strapatý a k tomu mám potrhaný oblek "
,, ale no tak nekaz mi moje
predstavy " zasmiala sa.
,, tu za rohom býva Conrad, pozrie sa ti na tú nohu "
Len neochotne som zabúchal na masívne, drevené dvere obrovskej vili.
Nikto neotváral, a to sa mi nijak nezdalo. Niečo nie je v poriadku.
,, čo sa deje ? " ustrachane na mňa pozrela.
,, pšt " položil som jej prst na ústa a započúval sa.
Niekde v diaľke som začul rozhovor, nerozumel som však o čom sa tí dotiční bavia. Colt 45, bezpečne uložený za mojím opaskom bol v strehu. Priblížil som sa bližšie k dverám a prilepil na nich jedno ucho. Fallon stála hneď za mnou a držala sa ma ako kliešť.
Tí ľudia hovorili cudzím jazykom, nerozumel som im. Začul som viac hlasov, nasraných hlasov.
Ak vrazím dnu medzi nich .... Nie to nemôžem. Neviem ani koľko ich tam dnu je.
,, doriti " zaklial som potichu a ťahal Fallon naspäť k autu.
Nebolo to ďaleko a dosť som sa začudoval, že sa ma na nič nepýtala len cupitala za mnou.
,, heeej ! " zvrieskol cudzí hlas keď sme už nasadali do auta a vystrelil na nás. Guľka sa zapichla do zadného skla no neprerazila dnu. Auto bolo nepriestrelné, no napriek tomu som mal sto chutí mu paľbu vrátiť lenže to by bolo v tejto situácii nezodpovedné. Len nevôľky som naštartoval a vypálil odtiaľ čo najskvôr. Vypálil na nás ešte asi trikrát. Čudné bolo, že nenasadli do auta a nešli za nami.
,, čo to bolo ? " spýtala sa roztrasene Fallon.
,, neviem kto to bol ani čo robili v Conradovom dome " pokrútil som hlavou a šliapol na plyn.
,, fajn tak to musíme zistiť. Ak do toho ideme tak naplno. Nauč ma stieľať "
,, Fallon ty sa budeš streľbe vyhýbať najväčším oblúkom aký sa bude dať " pozrel som na ňu prísne.
,, Nik prestaň s tým, ak som v tom už aj ja potrebujem sa nejako brániť "
,, nie ja ťa ochránim "
Založila si ruky na prsiach a zodvihla obočie.
,, nie " zopakoval som a ona sa na mňa pozrela ešte posmešnejšie.

Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Zároveň Vám všetkým prajem šťastné a veselé Vianoce 😊😊