Pán Božský

The End

*Nikolas*

Chcelo to nový plán, alebo skôr improvizáciu? Nemôžem riskovať život jedinej ženy pre ktorú dýcham...
,,Majú Fallom" povedal som nervózne.
,,Kurva!" zvolal Konrád, ,,čo urobíme?"
,,Chce to nový plán" pozrel som znova na moju ženu, tancujúci s mojim otcom. V inej situácii by to bol pekný obraz, no dnes nie! Nie pri mužovi čo usiluje o môj život. Lenže teraz už nejde len o mňa, ide o moju rodinu o Fallon a moje dieťa!
Ak ho strelím rovno tu bude to vidieť až priveľa ľudí.
,,Chlapci, budem vyjednávať" povedal som, iná cesta tu ani nie je.
,,Zošalel si Nik? Toto ti neprejde!" Zakričal mi do ucha Eric.
,,Majú Fallon, ten bastard dostal Fallon, nenechám mu ju, budem vyjednávať!"
,,Nik vymyslíme niečo takto ideš na istú smrť"
,,Ja viem" povedal som a vytiahol z ucha vysielačku.
Odteraz je to na mne...
Zišiel som dole schodmi až k Giovanimu.
Fallon bola v jeho tesnej blízkosti, takže akýkoľvek prudký pohyb so zbraňou by ju mohol odsúdiť rovno na smrť.
,,Giovani" povedal som, keď som zastavil rovno pred ním.
,,Pozrimeže koho to tu nohy nezaviedli" odkryl si masku.
,,Chceš mňa je tak?"
,,Nikolas?" Ozvala sa Fallon.
Povzbieral som všetku odvahu a zložil si masku.
,,Fallon" povedal som s prosbou v očiach. Boh mi je svedkom aká je táto žena nevyspítateľná, len nech neurobí nič unáhlené.
,,Ž-žiješ-š, ty žiješ!" Počul som ako sa jej trasie hlas.
,,Pozrimeže sa aké krásne rodinné zhromaždenie" zasmial sa Giovani.
,,Ako je to možné? Ako je to kurva možné!" Priam som cítil jej bolesť.
Môžem si doboliť dúfať, že mi odpustí?
,,Fallon prepáč mi to, milujem ťa a ty to vieš" pozrel som na ňu s nádejou, že vie ako neskutočne ju milujem.
,,To som ťa snáď neučil chlapče, že rod Bonapparte sa takto nestrápňuje?!"
,,Ty si ma naučil hovno!"
,,Zlá odpoveď, berte ju!" Zakričal.
,,Nik!" Zkríkla Fallon.
Ihneď som sa po ňu hodil, no skočili na mňa asi piati chlapi.
,,Vezmite ich dole" prikázal Giovani.

*Fallon*

Srdce mi pukalo pri pohľade ako sa Nikolas márne snaží prebiť tie gorily. Dvoch z nich premohol no ten tretí mu niečo vpichol a Nik odrazu odpadol.
Nemala som silu, nedokázala som nič urobiť, bola som taká bezmocná!
,,Pustite ma!" Vrieskala som, no márne.
S Nikom nás hodili do akejsi miestnosti... ihneď som podišla k nemu a vzala ho do náručia.
,,Nik, Nik, prosím ťa preber sa!" Plakala som, znovu.
V tejto chvíli by som sa mala tešiť, že žije, no mne ostávajú len oči pre plač. Milujem ho, tak veľmi ho milujem. Takto to celé skončí?
,,F-Fallon?" pomaly sa začal preberať.
,,Nik! O môj Bože" pritisla som ho ešte viac k sebe a bola odhodlaná ho už nikdy nepustiť.
,,Musím niečo vymyslieť" zamrmlal a postavil sa.
,,Čo sa stalo Nikolas? Videla som správy, všade o tom písali!" Cítila som ako vo mne stúpa hnev.
,,Teraz nie, všetko ti vysvetlím, sľubujem miláčik, no najprv ťa odtiaľto musím dostať!" povedal rozrušene, chytil ma za ruku a ťahal k dverám.
Snáď si nemyslí, že budú otvorené!
,,Parley" zvrieskol a zabúchal na dvere.
,,Čo? Čo to znamená?" Spýtala som sa zmätene.
,,Zavolajte mi Giovaniho chcem si uplatniť Parley"
,,Nikolas čo to kurva znamená?!"
,,Budem vyjednávať" pozrel na mňa vážne a ja som si uvedomila čo sa chystá urobiť.
,,Zbláznil si sa?! Ja ťa tu nenechám!" Vrieskala som a snažila sa mu vytrhnúť.
,,Niekde medzi ľuďmi je Konrád a Eric, nájdi ich ja zatiaľ zdržím čas" povedal a hneď na to sa dvere otvorili.
,,Tak Parley?" Uškeril sa Giovani.
,,Nechaj si mňa, no Fallon odíde"
,,Prečo by som to robil, keď mám v moci vás oboch?"
,,To ja som zabil Lianu, Fallon s tým nemá nič spoločné, ani tam nebola prítomná" spustil Nik.
,,Berte tú štetku!" Zvrieskol.
,,Hovorím kurva Parley! Je to zákon ak niekto z pokrvnej línie uväzneného žiada Parley musíš mu vyhovieť!"
,,Lenže ona nie je našej krvi!"
,,Čaká moje dieťa, ktorému v žilách prúdi NAŠA krv!"
Len Nemo som pozerala na scénu odohrávajúcu sa predo mnou.
,,To ti mám veriť?" Zasmial sa Giovani.
Nik sa na mňa pozrel.
,,Som v piatom mesiaci" povedala som.
Giovani si ma poriadne obzrel, keď očami zastavil na mojom bruchu nastalo v miestnosti hrobové ticho.
,,Ona môže ísť a s tebou si to vybavím" povedal nakoniec.
Dvaja chlapi ma odrazu chytili, no ja som začala protestovať. Celú tvár som mala zmáčanú od sĺz.
,,Milujem ťa, nezabudni na to" boli posledné slová, ktoré som počula skôr než sa za mnou zavreli dvere.
Nie! Nemôžem oňho prísť znova! Tentokrát to už nezvládnem.
Bezmocne som trieskala na drevené dvere. Čo by som urobila? V tomto som bezmozná! Taká bezmocná! Nejako sa mi podarilo povzbierať sa a ísť hore medzi hostí hľadať Konráda a Erica. Tí jediní mi teraz budú vedieť pomôcť.